Neposlušní na Euromajdane

Nepodpísanie Asociačnej zmluvy s Európskou úniou vyvolalo na Ukrajine vlnu masových protestov. Ich podobnosť s protestmi z roku 2004 je čisto náhodná.

13.02.2014 22:00
debata (1)

Zmenil sa profil demonštrantov, dnes sú to najmä študenti, najradikálnejšia a zároveň najmobilnejšia časť spoločnosti, ktorá sa vzoprela arogancii politickej moci. Línia deliaca spoločnosť v súčasnosti neprebieha výhradne na geograficko-jazykovej osi východ-západ, ale predovšetkým generačnej. Väčšina protestujúcich na kyjevskom Euromajdane a tých, čo ich podporujú, nemá viac ako štyridsať rokov. Na základe sklamania z oranžovej revolúcie protesty majú menej politický charkter ako tie pred desiatimi rokmi, hoci požiadavky sú čisto politické.

Organizátormi nie sú ako v roku 2004 opoziční poslanci, ale nespokojní študenti a občianski aktivisti. Vyjadrujú tým svoju frustráciu z nemožnosti priamo ovplyvňovať fungovanie štátu, ktorý sa topí v sociálnych a ekonomických problémoch a typológiou pripomína skôr oligarchiu ako demokraciu. Politológovia podobné zriadenia so stredne stabilnou vládou a stredne silnými organizačnými možnosťami jej lídrov závislých od vonkajších tlakov nazývajú hybridnými režimami. Odmietnutie dohody s EÚ znamená pre Ukrajinu z geopolitického a ekonomického hľadiska postupnú integráciu s Colnou úniou, ktorá sa v Kyjeve i na Západe považuje za sofistikovanejšieho následníka tvrdej imperiálnej politiky cárskeho Ruska a expanzívneho internacionalizmu, ktorý presadzoval bývalý Sovietsky zväz.

Ukrajinské médiá s veľkou podporou ruských (takmer všetky nezávislé médiá boli po nástupe Viktora Janukovyča do funkcie prezidenta zlikvidované) sa pokúšajú predstavovať Euromajdan ako akciu opozíciou platených radikálov a nacionalistov. Proti takejto interpretácii udalostí sa vymedzujú nielen tí, čo sú súčasťou protestov, ale aj kolektívne vyhlásenie „Kyjevský Euromajdan nie je extrémistickou, ale oslobodzovacou masovou akciou občianskej neposlušnosti“. Podpísali ho tí najpovolanejší – vyše 40 ukrajinských vedcov, ktorí sa profesionálne zaoberajú výskumom nacionalizmu, xenofóbie, extrémistických skupín a terorizmu.

Nespokojnosť obyvateľov so súčasným stavom krajiny a nimi neschválenej geopolitickej orientácie sa pokúšajú využiť opoziční politici. Už vlani v novembri založili vlastný Euromajdan, ale napokon boli nezáujmom zo strany protestujúcich prinútení, ak chceli, aby ich bolo v médiách aspoň trochu vidieť, presunúť sa k nim. Azda aj preto sa s Euromajdanom, napriek určitým nepodareným pokusom, výraznejšie nespájajú žiadne známe mená zo sféry politického života.

Euromajdan je občianskym protestom. Politikom jednoducho neverí. V princípe je namierený proti politickým elitám ako celku. Opoziční politici však aj z odmietnutia vlastných lídrov, ktorí sa na Euromajdane prakticky už vôbec neobjavujú, pokúšajú získať politický kapitál. Možno preto sa v poslednom čase na sociálnych sieťach, ktoré do veľkej miery podnietili a urýchlili vznik organizovaného protestného hnutia, šíria informácie o tom, že protestujúci sú platení opozíciou. Tieto správy vrhajú na Euromajdan ako akciu občianskej neposlušnosti zlé svetlo a neprospievajú mu. Je isté, že bez finančnej podpory od opozície by Euromajdan nemohol fungovať viac ako dva mesiace. Spájať ho však výhradne s jej politickými cieľmi by bolo rozhodne mylné.

Protestná akcia namierená proti vládnej politike, ekonomickému, spoločenskému a zahranično-politickému smerovaniu krajiny pokračuje. Okrem požiadaviek na odstúpenie Janukovyča a podpísanie Asociačnej zmluvy s EÚ však zatiaľ neprináša nič, čím by chcela naznačiť budúce spravovanie vecí verejných. Je otázne, či bez lídrov a politickej reprezentácie vôbec môže dosiahnuť to, čo žiada.

Moc má čas i prostriedky. Kým sa neskončia olympijské hry v Soči, riešenie problému prostredníctvom násilia neprichádza do úvahy. Dovtedy je Euromajdan bezpečný. Jeho politická krátkozrakosť môže však vyústiť do nebezpečnej situácie. Je viac ako pravdepodobné, že po splnení požiadaviek demonštrantov nové politické a ekonomické procesy vyženú ďalších nespokojných obyvateľov späť na námestia. Svojrázne návyky ukrajinských voličov sú chronicky známe a demokracia sa neraz môže demokratickým spôsobom zmeniť v svoj opak.

Euromajdanu po 80 dňoch vzorovo predvedenej akcie občianskej neposlušnosti stále chýba nápad, ako preklenúť vákuum, ktoré by vzniklo po prípadnom odchode Janukovyča a celej garnitúry z politického života. Chýba mu vízia i osobnosti, ktoré by integrovali spoločnosť a zároveň by boli garantom pokračovania toho, za čo dnes tí, ktorí predstavujú budúcnosť Ukrajiny, stoja už 80 dní vonku na mraze.

© Autorské práva vyhradené

1 debata chyba
Viac na túto tému: #EÚ #protesty #asociačná zmluva #Ukrajina #Euromajdan