Ekonomika si vyžaduje mier

Verejnosť si môže vybrať medzi rozličnými hodnoteniami situácie na Ukrajine. Pre jedných je to víťazstvo demokracie dosiahnuté obeťami na oboch stranách barikády, pre iných ozbrojený štátny prevrat.

26.02.2014 22:00
debata

Jedni hovoria o „neústavnej samoabdikácii“ prezidenta, iní zasa o neústavnosti prijatých zákonov, ktoré neplatia, lebo ich nepodpísal prezident.

V politickej kultúre Ukrajiny sa však nič nezmenilo. Kedysi mali poslanci v parlamente potýčky a obhadzovali sa vajíčkami, dnes sa bijú. Kedysi boli pokojné manifestácie, v súčasnosti k nim pribudli zbrane rôzneho typu: dlažbové kocky, palice, zápalné fľaše, poľovnícke pušky, zatiaľ neidentifikovaní snajperi, informačná vojna. Platí však jedno. Konflikt na Ukrajine sa neskončí, pokiaľ sa nedohodnú vplyvní ukrajinskí podnikatelia. Tí mali vždy svojich poslancov alebo sa dostali priamo do vysokých štátnych funkcií.

Kedysi bola verejne známou vplyvnou podnikateľkou aj Julia Tymošenková. Podľa dostupných údajov je práve vďaka kontaktom s niekdajším premiérom Pavlom Lazarenkom v čase prezidenta Leonida Kučmu vďačná za podnikateľské úspechy svojej firmy Jednotné energetické systémy Ukrajiny. Tá bola v rokoch 1995 a 1996 najväčším importérom zemného plynu v krajine. Pavel Lazarenko ušiel do USA. Tam ho odsúdili za pranie špinavých peňazí. Tymošenkovej firmu vyšetrovali pre nezaplatenie daní, ale neskôr obvinenie stiahli. Na účty Pavla Lazarenka podľa ukrajinských údajov priplávalo 320 miliónov dolárov. Ktovie od koho.

Na prelome tisícročí boli na Ukrajine ekonomicky veľmi silné tieto finančno-priemyselné zoskupenia: skupina Privat Igora Kolomojského a Gennadija Bogoľubova (Dnepropetrovsk), System Capital Managment Rinata Achmetova (Doneck), Interpipe Viktora Pinčuka, zaťa niekdajšieho prezidenta Kučmu (Dnepropetrovsk), Priemyselný zväz Donbasu Sergeja Tarutu (Doneck), Iljičova oceľ Vladimir Bojka (Mariupoľ). Tieto skupiny boli výsledkom prvej vlny privatizácie.

Oranžová revolúcia bola považovaná za vojnu milionárov proti miliardárom. Podporili ju majitelia menších podnikov ako Michail Brodskij, Leonid Černoveckij, Petro Porošenko a mnoho iných. Po nej významnú úlohu v ekonomike začal hrať obchodník so zemným plynom Dmitro Firtaš (Group DF), ktorý postupne prenikol do sféry chemického priemyslu. Pri obchodoch s plynom bola opäť Tymošenková. Tentoraz ako premiérka. V tom čase Dmitro Firtaš vytvoril spolu s ruským Gazpromom firmu RosUkrenergo a zmonopolizoval dovoz zemného plynu z Ruska.

Viktora Janukovyča v oblasti ekonomiky niet za čo chváliť. Hneď po svojom zvolení v roku 2010 začala finančné toky a odsávanie peňazí z verejných rozpočtov kontrolovať skupina mladých podnikateľov z Donecka, ktorá dostala pomenovanie „rodina“. Vytvoril ju jeho 40-ročný syn Alexander. Jeho kamaráti obsadili najdôležitejšie pozície, ktoré im dovoľovali robiť to, čo robili. Niektorých podnikateľov „prehovorili“, aby im „dobrovoľne“ predali svoje podniky. Úloha vplyvných podnikateľov v ukrajinskej ekonomike sa odnepamäti premietala na miestnej politickej scéne. Nie je to inak, ale presne tak ako vo všetkých krajinách strednej a východnej Európy.

Udalosti v Kyjeve podporili mnohí vplyvní podnikatelia. Janukovyčova rodina im začala liezť na nervy. Asociačná zmluva s Európskou úniou bola len zámienka. Vplyvní podnikatelia dali priestor opozícii vo svojich médiách. Je známe, že boli radšej za pokojné vyriešenie konfliktu a proti použitiu sily proti demonštrantom v Kyjeve. Súčasne však materiálne podporovali účastníkov demonštrácií. Ich záujem o pokojné vyriešenie situácie je jednoduchý. Nachádzajú sa medzi kladivom a nákovou – medzi EÚ, kde majú svoje účty, a Ruskou federáciou, kde sú ich hlavné trhy. V týchto dňoch sa hovorí aj o inom kladive a nákove. Sú to zahraničné dlhy ukrajinského štátu a podnikov. Nové politické štruktúry hovoria o tom, že na najbližšie dva roky potrebujú 35 miliárd dolárov. V tejto súvislosti znie otázka: Kto požičia Ukrajine, ktorej úverové hodnotenie je na najnižšom rebríčku schopnosti splácať úvery? Ukrajina nemá veľký dlh. Ku koncu minulého roka bol 40 percent hrubého domáceho produktu. Ak si však niekto chce požičiavať, musí byť dôveryhodným veriteľom. Či ním je, o tom rozhodujú finančné trhy a nie demonštranti podpaľujúci pneumatiky.

Politická a ekonomická kultúra na Ukrajine má veľké rezervy. Táto krajina dnes určite nepatrí do EÚ. Tak ako Janukovyč odsúdil a uväznil Tymošenkovú, dnes sa chystajú súdiť aj jeho. V politickom súperení sa prestala používať súťaž myšlienok, ale využívajú sa extrémistické, nacionalistické a fašistické sily. Ináč povedané, rozdúchavanie zvieracích pudov a vášní. Budeme sa prenasledovať, vydierať, súdiť, väzniť a strieľať po sebe. Mnohí si myslia, že situácia sa upokojila. Figu borovú. Upokojí sa až vtedy, keď si za jeden stôl sadnú vplyvní podnikatelia a uvedomia si, že podnikanie poriadne funguje iba v čase mieru.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #EÚ #Viktor Janukovyč #Ukrajina