Ani na domácej scéne sa nie je čím chváliť, keď uhlie vytláča plyn z pozície záložného zdroja použiteľného v prípade výpadkov slnečných a veterných elektrární. Takže chemičky radšej sťahujú výrobu do USA a paroplynové cykly, ako napríklad elektráreň v Malženiciach, sú odstavované.
V tomto smere je Európa akosi odtrhnutá od zvyšku sveta, kde zväčša zemný plyn zažíva skvelé časy. Ani v Európe to nemalo byť ináč a zemný plyn sa mal stať chrbtovou kosťou prinajmenšom počas prechodného obdobia vedúceho k nízkouhlíkovému hospodárstvu. No kto by si bol pred niekoľkými rokmi pomyslel, že na veľkoobchodnom trhu bude tak veľa lacného uhlia, a to aj vďaka americkej bridlicovej revolúcii.
Pozícia Slovenska a vlastne celého postkomunistického priestoru strednej a východnej Európy je o to zložitejšia, že do značnej miery závisí od ruského plynu. Preto ani jeho trh nemá požadovanú úroveň likvidity. A hoci by sme Rusov považovali za akokoľvek dôveryhodného partnera, závislosť od jedného zdroja býva vždy riskantná. Preto ani cena plynu v regióne nemôže byť na rovnakej úrovni ako v západnej Európe. Túto situáciu nezlepšuje ani fakt, že namiesto Nabucca povedie srdcom nášho kontinentu ďalšia „ruská rúra“ – South Stream (Južný tok).
V poslednom čase sa však začína blýskať na lepšie časy aj pre plynárenský priemysel. Akú-takú nádej na zlepšenie konkurencieschopnosti Európy z pohľadu cien zemného plynu poskytujú potenciálne dodávky skvapalneného plynu (LNG) z USA a ťažba bridlicového plynu na starom kontinente.
Keďže americký plyn je asi trikrát lacnejší ako „náš“, krajiny strednej a východnej Európy formujú alianciu, ktorá by mala vo Washingtone lobovať za dodávky LNG do Európy.
Cieľom je urýchliť konanie americkej administratívy vedúce k vydaniu povolení na vývoz LNG z krajiny. V tomto duchu už veľvyslanci visegrádskej štvorky oslovili šéfa Snemovne reprezentantov amerického Kongresu Johna Boehnera.
Ako vždy, má to jeden háčik. Povolenia plynárenským spoločnostiam umožnia predávať komoditu prakticky po celom svete a Ázia, stále hladná po energiách, vyzerá v súčasnosti ako cenovo atraktívnejšia destinácia. Budúcnosť však môže byť všelijaká a pri prebytku LNG by sa aj Európa mohla stať dostatočne príťažlivou. Slovenská republika, ktorá podporuje ciele aliancie, sa však dostáva do schizofrenickej polohy. Prípadné dodávky lacného LNG do Európy totiž môžu ohroziť pozíciu dominantného hráča na slovenskom trhu s dlhodobým kontraktom na nákup ruského plynu, v ktorom sa náš štát práve stáva jediným akcionárom.
Pokiaľ ide o ťažbu bridlicového plynu, Európa je značne rozpoltená. Zatiaľ čo Francúzsko, Česko či Bulharsko sa k metóde hydraulického štiepenia stavajú dosť negatívne, Poľsko, Ukrajina a Veľká Británia vehementne podporujú výskum a ťažbu na svojom území. Hoci má bridlicový plyn ohromný potenciál na to, aby sa znížila závislosť Európy od dovozu zemného plynu a naštartovala sa jej ekonomika, rozhodujúca bude cena tejto komodity. V tomto smere však zatiaľ pozitívne správy z Poľska neprichádzajú.
Nateraz zemný plyn v Európe stráca svoje pozície. Za všetko môže najmä jeho cena. Táto surovina však má neodškriepiteľné výhody, hlavne pokiaľ ide o nižšie emisie oxidu uhličitého oproti iným fosílnym palivám. Preto sa dá plyn využiť pri výrobe elektriny, tepla aj v doprave. Bola by škoda, ak by mu v Európe ušiel vlak.