V uplynulom roku sa o „nedotknuteľnosti“ nasporených peňazí presvedčili zákazníci cyperských bánk. Vtedy prišli o časť vkladov najmä bohatí Rusi. Bola to daň za záchranu Cypru, ktorú vyinkasovala EÚ a Medzinárodný menový fond. Záchrana zadlženého Cypru sa dotkla približne štyroch percent vkladov. Padol však mýtus o nedotknuteľnosti súkromných peňazí v krajinách únie. Problémy Cypru rozhodne neboli posledným finančným problémom Európy. Čosi naznačuje článok agentúry Reuters, ktorý sa odvoláva na uniknutý dokument Európskej komisie. Má príznačný názov: Vedenie EÚ zvažuje použitie úspor pre zaplátanie dlhodobých finančných dier. V zásade ide o podporu európskej ekonomiky pomocou vkladov v bankách. Tie by sa použili na dlhodobé investičné projekty. Malo by to znížiť závislosť Európy od financovania projektov bankami, ktoré vraj stále akosi „nechcú“ v dostatočnej miere požičiavať.
Mnohí z 500 miliónov Európanov by mali na využitie svojich vkladov iný názor. Hoci komisia hovorí o „mobilizácii“ finančných rezerv, našim ušiam v tom znie skôr termín „konfiškácia“. Tak ako v predošlých prípadoch v posledných rokoch, celý problém predstavuje priveľký dlh. Ak je privysoký, ďalšie zadlžovanie predstavuje iba zhoršenie finančnej situácie. Krátkodobo sa vyrieši, dlhodobo zhorší. Pripomeňme už chronický problém Grécka. Napriek desiatkam miliárd eur nekonečnej pomoci, a dokonca aj odpustenia malej časti dlhu, situácia ani zďaleka nie je pod kontrolou. Oficiálna nezamestnanosť dosiahla nový rekord 28 percent, medzi mladými prekračuje hrozivých 61 percent!
Podľa prognóz spred niekoľkých rokov malo byť Grécko v tomto čase už na ceste von zo svojich problémov a tešiť sa z ekonomického rastu. Zdá sa však, že opak je pravdou. Miera zamestnanosti je na úrovni rozvojových štátov, Gréci hľadajúci prácu stále opúšťajú svoju krajinu. Zatiaľ ešte majú kam ísť, hoci trebárs Švajčiari už podnikli kroky obmedzujúce prílev imigrantov.
V tesnom závese za vývojom v Grécku nasleduje Španielsko, Portugalsko, v čoraz väčšej miere Taliansko.
Čo ak zlyhá aj plán naliať do ekonomiky úspory občanov? Z finančného hľadiska sú tým posledným, čo väčšine ľudí v neistých časoch zostalo. Kto zaručí návratnosť investícií, keď už ani tie najagresívnejšie banky nechcú požičiavať?
Znovu a ustavične tu treba opakovať, čo bolo jednou z hlavných príčin globálnej finančnej krízy: agresívne požičiavanie. Predstavitelia bánk sa sťažujú, že ich ochotu v tomto smere tlmia regulácie, ktoré im to nedovoľujú v dostatočnej miere. Tento argument je pomerne nezmyselný, keďže celkové zadlžovanie narastá. Centrálne banky podnikajú všetky kroky preto, aby požičiavanie peňazí uľahčovali. V problémoch sa topiace Taliansko si momentálne požičiava za rekordne nízke úroky. To by v trhových podmienkach bez zásahov ECB nebolo možné.
Môže tak vznikať pocit, akoby sa finančné problémy Európy úspešne riešili. Nič však nie je vzdialenejšie od skutočnosti. Vedia to tí ľudia, a bude ich stále viac, ktorým klesajú platy a rastú náklady na nevyhnutné výdavky, vrátane potravín, bývania, či „bezplatnej“ lekárskej starostlivosti. Ak budú pokračovať elity v návrhoch takýchto riešení, jedného dňa sa naozaj môže stať, že ľudia o časť svojich úspor prídu. A nielen na Cypre. A nielen formou znehodnocovania meny, ako sa to dialo a deje doteraz.