Hlava štátu na Slovensku netvorí rozhodujúci pilier moci. Má síce reálne kompetencie, ale iba dotvára zložitý politický mechanizmus.
Na druhej strane výsledky druhého kola prezidentských volieb jasne potvrdili posolstvo spred dvoch týždňov. Polovica dospelej populácie nevidí zmysel v spolurozhodovaní o veciach verejných. Periodické sklamávanie im znechutilo politiku natoľko, že už prestali veriť akýmkoľvek sľubom. Tí aktívnejší poslali všetkých kandidátov podporovaných politickými stranami do tábora porazených.
O profesionalite, odbornosti a čitateľnosti Andreja Kisku si každý môže myslieť iné, ale je neodškriepiteľný fakt, že v mladej histórii súťaže o najvyššiu ústavnú funkciu vyhral s najvýraznejším náskokom. Čím viac ostatní zdôrazňovali jeho neskúsenosť, tým väčšia hanba pre nich a pre ich štáby. Štvrťstoročie sa formujú a profesionalizujú politické subjekty a začiatočník, ktorého odbornosť spochybňovali, ich výrazne porazil. Otázka sa dá preto postaviť aj ináč: Sú existujúce politické strany skutočne odborne pripravené?
Jednoznačné výsledné čísla by sme nemali jednoznačne interpretovať. Na rozhodovanie počas prezidentských volieb vplývajú aj iné faktory ako v prípade výberu zástupcov do celoštátneho či krajinského parlamentu. Značná časť voličov nedáva za sebou svoj hlas rovnakému politického táboru. Ivan Gašparovič v druhom kole s jasným náskokom porazil Ivetu Radičová. Rok nato poslali občania vo voľbách do Národnej rady SR Smer do opozície.
Odklon voličov od tradičných subjektov k nevoličom, radikálnym subjektom a k postavám, ktoré prišli zrazu z veľkého biznisu, nezaznamenáva iba Ukrajina, ale v poslednom čase v menšej miere aj mnohé krajiny Európskej únie. Ľudí unavujú opakujúce sa, málo hovoriace heslá, rovnaké tváre na bilbordoch a celoeurópska hospodárska stagnácia. Radšej sa priklonia k novým i málo známym ponukám.
Tím Roberta Fica, ktorý bolo ešte pred mesiacom favoritom, uspokojený a iste aj zlenivený málo funkčnou a rozhádanou parlamentnou opozíciou, sa dopustil mnohých strategických chýb. Napriek príkladom u susedov nerátal vážne s tým, že o post hlavy štátu môže vážne zabojovať niekto tretí. Neskoro oznámil meno kandidáta.
Fico nepresvedčil svojich voličov, že bude užitočnejší v Grasalkovičovom ako v Arcibiskupskom paláci. Pokus preniknúť do konzervatívneho priestoru priniesol viac strát ako zisku. Voliči postrehli účelové načasovanie návrhu ústavných zmien týkajúcich sa reformy súdnictva a autority väčšinovej rodiny. Mnohí z nich sa pomaly posúvajú vo viacerých témach od konzervativizmu k liberalizmu, ktorého témy prenechal svojim súperom.
Premiér svojimi preferenciami roky prevyšoval oponentov, ale súčasne patrí k najneobľúbenejším politikom medzi opozične naladenými voličmi. Prezident nepotrebuje 44 percent hlasov, ktoré stačia vláde na pohodlné vládnutie, ale viac ako polovicu. Smer si poškodil tím, že vážnejšie v predstihu nerozmýšľal podporiť ľavostredového kandidáta bez straníckeho pozadia.
Opozičné strany mali tiež päť rokov na to, aby vybrali, pripravili a napokon aj podporili vlastného kandidáta. Postupovali ešte lajdáckejšie ako vládnuca strana. Od nedele sa vehementne hlásia k bravúrnemu víťazstvu Andreja Kisku.
Budúci prezident iste nie je a ani nebude ľavičiar, ale ak si chce plniť funkciu vyvažovať napätie v spoločnosti a znižovať polarizáciu, čo mu aj vyplýva z ústavného systému, nemôže veľmi podporovať oživenie pravice. Tá si musí, podobne ako ľavica, rany lízať sama.