Nástup do éry extrémov

O tom, že extrémov v počasí pribúda, nás opäť presvedčila aj tohtoročná jar.

23.05.2014 22:00
debata

Viacerí si hádam spomenú na vlaňajší marec, keď sa v jeho druhej polovici ochladilo tak výrazne, že teploty v kotlinách severného Slovenska klesli hlboko pod bod mrazu. Ešte aj 24. marca namerali v Oraviciach na severe Slovenska neuveriteľných –23,9 °C. Naopak, tohtoročný marec bol pre zmenu najteplejší v histórii meteorologických pozorovaní na našom území. Mimoriadne nadnormálna však bola aj tohtoročná zima, ktorá skončila na Slovensku ako druhá najteplejšia.

Teplotné extrémy však nie sú jediným a najväčším „problémom“ aktuálnej klímy, nakoniec vďaka miernej zime možno ušetriť na energiách. Oveľa väčší problém predstavujú mohutné víchrice, prívalové dažde a suchá. Práve nerovnomerné rozloženie zrážok, keď sa striedajú obdobia s nízkymi úhrnmi s obdobiami, keď veľa prší, budú v budúcnosti pre stredoeurópsky región predstavovať najväčšiu hrozbu. Mohli sme sa o tom presvedčiť aj v poslednom období. Kým rok 2010 bol v histórii meteorologických meraní najdaždivejší, nasledujúci rok bol v Malých Kosihách na juhu Slovenska najsuchší.

Veľa odborníkov si kladie otázku, či sa dajú prudké zmeny v počasí a častejší výskyt extrémnych javov spájať s antropogénne podmienenou zmenou klímy, alebo či sú tieto javy dôsledkom prirodzenej atmosférickej cirkulácie. Pravdivé sú obe tvrdenia, hoci si zdanlivo protirečia.

Klimatická zmena má okrem iného vplyv aj na atmosférickú cirkuláciu (prehlbovanie tlakových níží, zmeny v prúdení a pod.), no atmosférické procesy ako také majú a budú mať stále prirodzený charakter. Tak to bolo uprostred tohtoročného mája, keď zo severozápadu prenikol do oblasti Stredomoria studený a vlhký vzduch. Kým Stredomorie sa na jar zvykne už intenzívnejšie ohrievať, vo vysokých zemepisných šírkach panuje ešte zima. Vzniká tak výrazný teplotný kontrast, ktorý potom podmieňuje tvorbu tlakových níží.

V tomto prípade však navyše vznikol aj výrazný teplotný kontrast medzi východnou a západnou časťou Európy (v Rusku sú túto jar prekonávané dlhodobé teplotné rekordy). Uvedené pomery spôsobili, že tlaková níž, ktorá sa v Stredomorí vytvorila a postupovala nad Balkán, mohla „čerpať“ z teplotne nestabilného prostredia ešte viac energie. Vplyvom všeobecne rastúcej teploty vzduchu sa totiž zvýrazňuje dynamika všetkých atmosférických procesov. Okrem toho sa teplý vzduch správa ako špongia a je schopný prijať oveľa viac vodnej pary ako studený, vplyvom čoho môže potom spadnúť i viac zrážok.

Výsledkom boli mimoriadne vysoké úhrny zrážok predovšetkým na Balkáne. Prudký tlakový spád, ktorý sa vytvoril na zadnej strane tlakovej níže, u nás zase spôsobil zosilnenie vetra, ktorý mal na mnohých miestach ničivé účinky. Akousi predzvesťou balkánskej níže boli aj silné búrky, ktoré sa v strednej Európe začali tvoriť už v apríli. S mimoriadne hlbokými tlakovými nížami, ktoré sprevádzali mohutné víchrice a výdatné zrážky, boli počas celej uplynulej zimy konfrontovaní najmä obyvatelia Britských ostrovov.

Podobnú situáciu sme u nás zažili pred desiatimi rokmi v novembri 2004. Aj vtedy bola hlavným vinníkom hlboká tlaková níž. Klimatológovia a meteorológovia už dlhší čas sledujú a skúmajú zmeny, ktoré v atmosférickej cirkulácii nastávajú vplyvom globálneho otepľovania. Klimatická zmena sa teda prejavuje predovšetkým vo zvyšovaní frekvencie extrémnych prejavov počasia. Poveternostné situácie, ktoré dnes považujeme za extrémne, sa v budúcnosti stanú „bežným“ javom. Život v ére teplejšej klímy nebude teda ani zďaleka pripomínať pobyt v prímorskej dovolenkovej destinácii.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #počasie #leto