Teraz tesne pred jeho príchodom sa niektorí vedci obávajú, že svet stále nie je na účinky El Niña pripravený. Ľudské i materiálne škody môžu byť opäť veľké, aj keď nie je isté, akú silu „chlapček“ naberie tentoraz.
El Niño pomenoval jeden peruánsky rybár už v 18. storočí, keď si všimol príchod neobvykle teplých vôd okolo Vianoc. Vtedy ešte netušil, že tento jav má ďalekosiahle a zväčša negatívne dôsledky na mnohé oblasti.
Dnes vieme, že „chlapček“ prichádza každých tri až päť rokov. Spôsobuje ho zatiaľ nie celkom prebádané zoslabenie pravidelných východných vetrov nad Tichým oceánom v trópoch. Výsledkom je obrovská masa teplej vody, zhromaždenej na ploche desiatok miliónov štvorcových kilometrov. Tá ohreje vzduch o niekoľko desatín stupňa.
Ešte nevieme, aké silné bude tohtoročné El Niño. Podľa mnohých však pôjde o veľkú udalosť, ktorá by svojimi dosahmi mohla zvýšiť aj tak vysoké ceny potravín na svetových trhoch. Bez preháňania sa dá tvrdiť, že pre mnohé štáty to môže byť otázka národnej bezpečnosti.
Prvé príznaky prichádzajúcich problémov už zažíva druhá najľudnatejšia krajina India. Rýchlo rastúci počet obyvateľov je čoraz viac závislý od pravidelných monzúnových dažďov. Bez nich nedokážu indickí farmári dopestovať dostatok potravín. Vplyvom El Niña sa však dažde oneskorujú, stúpa dopyt po elektrine nevyhnutnej na zavlažovanie. Vlna horúčav priniesla vo zväzovom štáte Uttarpradéš výpadky prúdu a následné nepokoje. India, jeden z najväčších importérov zbraní na svete, už ohlásila zvýšenie ich dovozu v záujme zachovania „národnej bezpečnosti“. Kombinácia El Niña, rastúcej populácie, zvyšujúceho sa dopytu po energii a potravinách, ako aj slabnúcej hodnoty indickej meny môže byť základom ešte väčších problémov v nasledujúcich mesiacoch.
Bohatšie časti sveta sa zvyknú s vplyvom El Niña vyrovnávať lepšie. Americkú Kaliforniu by postihli výdatné dažde, to by však pomohlo zmierniť rekordné sucho a vysoké riziko lesných požiarov, ktoré tento štát teraz sužuje. Naopak, výdatné sucho by postihlo východné časti už aj tak najsuchšieho kontinentu na svete – Austráliu. Tá sa musí vyrovnávať s rastúcim výskytom sucha a vĺn horúčav v dôsledku globálneho otepľovania, takže El Niño by túto situáciu ešte výrazne zhoršilo. Austrália je tiež významným vývozcom pšenice a jej prípadná väčšia neúroda by priniesla tlak na rast cien potravín po celom svete.
Zrejme najhoršiemu nebezpečenstvu budú čeliť oceány, respektíve ich obyvatelia. V rokoch 1997 a 1998 svet prišiel o 16 percent koralových útesov, ostrovy Maldivy stratili až 90 percent koralov. Väčšina z nich sa po odznení El Niña a ochladení vody obnoví, ale problém predstavuje postupné otepľovanie oceánov a zvyšovanie ich kyslosti, ktoré je najrýchlejšie v známej histórii planéty. Vedci očakávajú, že aj pri globálnom oteplení o menej ako 2 °C, teda už pred rokom 2050, by sa novým podmienkam nedokázalo dlhodobo prispôsobiť až 90 percent druhov koralov. Tie sa pritom považujú za povestné „kanáriky“ v uhoľnej bani, čiže signalizujú nebezpečenstvo pre ekosystémy ako prvé. Otázka znie, čo si s ich varovaním počneme.