Jednoduchosť spočíva v tom, že naše hospodárstvo sa bude vyvíjať v závislosti od vývoja svetovej ekonomiky. Zložitosť je v tom, že nik nevie presne predpovedať jej vývoj. Ekonomická veda totiž často skĺzava do formy presnej vedy, ako je matematika, a pri svojej premene sa spolieha najmä na matematické modely.
Svetová banka vo svojich predpovediach znížila perspektívu globálneho ekonomického rastu. Tak ako vždy predchádzajúca prognóza sa mení. Táto medzinárodná finančná inštitúcia si myslí, že rozvojové štáty by mali zdvojnásobiť svoje úsilie v reformách. Z nedávno vydanej správy vyplýva, že slabý rast v prvom štvrťroku 2014 dokazuje oddialenie oživenia ekonomickej aktivity. Slabý rast môže byť aj predzvesťou budúceho vyššieho rastu. Minulý vývoj nemôže predpovedať budúcnosť.
Rozvojové krajiny v tomto roku po tretí raz za sebou porastú menej ako päť percent. Príčinou sú zhoršujúce sa klimatické podmienky v USA, kríza na Ukrajine, nevyvážená ekonomika Číny a politické spory kade-tade vo svete.
Znamená to, že sa nevytvoria nové pracovné miesta, ale ani sa nezlepší život 40 percent najchudobnejších obyvateľov. Svetová banka v januári 2014 predpokladala rast rozvojových krajín v tomto roku na úrovni 5,3 percenta, ale teraz znížila odhad na 4,8. Na rok 2015 predpokladá rast na úrovni 5,4 a na rok 2016 by to mohlo byť 5,5 percenta. Rast čínskej ekonomiky sa v tomto roku odhaduje na 7,6 percenta.
V štátoch s vysokými príjmami to bude o niečo lepšie. Zrejme v tomto roku v nich zaznamenajú rast 1,9 percenta, v nasledujúcom 2,4 a v ďalšom 2,5 percenta. Tempo rastu globálnej ekonomiky by malo byť v roku 2014 podľa prognózy Svetovej banky 2,8, v budúcom roku 3,4 a v roku 2016 3,5 percenta.
Podľa Svetovej banky sú krátkodobé finančné riziká menšie, pretože tie, ktoré existovali predtým, nevyvolali silné otrasy a korekcia ekonomiky priniesla zníženie ohrození. Deficity platobných bilancií sa zmenšili a stúpli ceny na kapitálových trhoch, okrem Ruska a Číny. Kapitálové trhy podľa Svetovej banky zostávajú „neposlušné“. Budúce zmeny hospodárskej politiky môžu znamenať veľké výkyvy na kapitálových trhoch.
Aj táto prognóza, tak ako vždy, sa môže na jeseň zmeniť. Prečo prognózy nevychádzajú a menia sa? Odpoveď na túto otázku dáva v súčasnosti jeden z najskúsenejších metodológov v oblasti ekonomickej vedy profesor Ladislav Andrášik z Ekonomickej univerzity: „Matematika je nevinná! Vinní sú ekonómovia, lebo ju nesprávne a nevhodne používajú!“ píše na blogu Národohospodárskej fakulty EU. Súčasná ekonómia, najmä časť, ktorá sa sebavedome vyhlasuje za „ekonómiu stredného prúdu“, zlyháva. Čoraz častejšie ju kritizujú.
Ako profesor Andrášik dodáva, to, čo si zaumienili v druhej polovici 19. storočia, teda pretvoriť ekonómiu na presnú vedu matematizovanú na spôsob mechaniky, napríklad anglický ekonóm a logik William Stanley Jevons, v lepšom prípade na spôsob prvej Clausiusovej termodynamiky, napríklad švajčiarsky vedec Léon Walras, sa ukázalo ako slepá ulička. Úsilím dodať ekonómii lesk abstraktnými vzorcami sa fakticky vyprázdnil ekonomický obsah predmetu tejto vedy a nahradil sa číro matematickým obsahom a metódami, čo pretrvalo až dodnes.
Dúfajme, že prognózy budú presnejšie a lepšie budú využívať metodológiu skutočnej ekonomickej vedy. Inak môžeme byť veľmi prekvapení a rozčarovaní z poklesu a prípadne nadmerne nadšení z ohlasovaného rastu.