Ako lekár z ľudského, ale aj z ekonomického hľadiska, a najmä z pohľadu účinnosti podporujem na zníženie počtu vodičov jazdiacich pod vplyvom alkoholu skôr preventívne prístupy a až pri ich neúčinnosti zavedenie represívnych opatrení.
Aktuálna zákonná prax i väčšina medializovaných názorov sa zaoberá možnosťou sprísnenia trestov, napríklad krátke obmedzenie osobnej slobody, zhabanie motorového vozidla a pod. Sú to väčšinou komplikované a pre spoločnosť finančne náročné riešenia. Na druhej strane výrazne sťažia existenciu ľuďom, ktorí sa niečoho takého dopustili.
Aj dnešný zákon vedúci k zápisu do registra trestov za jeho porušenie pre vodiča, v ktorého krvi zistili pri jazde alkohol nad jedno promile, patrí k najprísnejším v Európe a na dlhý čas človeka spoločensky znevýhodňuje. Z celospoločenského pohľadu je však najzávažnejšie to, že ani prísne sankcie nevedú u nás k poklesu vodičov riadiacich autá pod vplyvom alkoholu. Svedčia o tom staršie i súčasné štatistiky dopravnej polície.
Ukazuje sa, že alkohol u vodičov za volantov nespôsobuje ich neznalosť zákona, negatívne dopravné následky, ani to, že by sa nebáli trestu, ak by ich prichytila polícia. Veď kto by chcel prísť o vodičský, o peknú kôpku peňazí a ešte mať aj zápis v registri trestov? Napriek tomu sa situácia nelepší. Preto osvetou a výchovou vodičov sa dajú veci ťažko zlepšiť. To však neznamená, že nie sú potrebné, ale ich možnosti sú už na hranici účinnosti.
Jeden z dvoch účinných a zatiaľ u nás nevyužitých preventívnych nástrojov je zavedenie alkoholotesterov do povinnej výbavy každého motorového vozidla podľa vzoru Francúzov. Viedlo by to najmä k zníženiu priestupkov po pití zavinených tzv. zvyškovým alkoholom.
Pre previnilcov namiesto sankciovania pokutou či dokonca kriminálom sa ponúka možnosť, ako to robia vo Švédsku. Teda nariadiť im, aby jazdili najmenej rok len v aute so zámkou na štartéri, ktorý sa odomkne iba po nafúkaní do detektora na alkohol, ak je dych vodiča čistý. Okrem vyznačenia tejto povinnosti do vodičského oprávnenia možno uvažovať aj o označení súkromného motorového vozidla. Náklady na zariadenie by znášal sám vodič, ktorý pil. Až keby porušil tieto opatrenia, bol by som za tresty a odoberanie vodičského oprávnenia.
Pretože nás od budúceho roka na základe novej klasifikácie Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) čaká prehodnotenie a rozšírenie duševných porúch spôsobených pitím alkoholu, takí ľudia by sa mali prednostne liečiť s cieľom dlhodobej abstinencie ako cesty k navráteniu vodičského oprávnenia.
Zostali by im len dva iné, aj dnes sa občas vyskytujúce varianty. A to buď sa vzdať dobrovoľne natrvalo riadenia motorového vozidla, nežiadať vrátenie vodičského oprávnenia a ďalej popíjať. Alebo riadiť motorové vozidlo aj bez vodičského oprávnenia s rizikom, že ak ich prichytí polícia, nasleduje prísny nepodmienečný trest odňatia slobody. Znížil by sa tak počet a komplikácie pre šoférov a ich rodiny, ktoré sú od používania vozidla existenčne závislé len preto, že vodičov prichytili so zvyškovým alkoholom alebo iba jednorazovo zlyhali.
Nemajme však prehnané očakávania od akýchkoľvek úzko zacielených opatrení. Súčasný stav je totiž len jedným z dôsledkov katastrofálnej celospoločenskej tolerancie a tlaku na konzumáciu alkoholu na Slovensku. Ide iba o jeden z negatívnych prejavov fenoménu vysoko nadpriemernej spotreby alkoholu u nás v porovnaní s ostatným svetom.
Slovensko sa s vyše 13 litrami čistého alkoholu na obyvateľa zaraďuje do európskej špičky, pritom v Európe sa pije najviac na celom svete. Ak výrazne neznížime spotrebu alkoholu, nemôžeme čakať zásadné zmiernenie jeho negatívnych dôsledkov v jednej vybranej oblasti tým, že sa v nej budú aplikovať úzko zacielené opatrenia, napríklad na zníženie prítomnosti alkoholu u vodičov.
V tomto zmysle sú aj zistenia a odporúčania Globálnej stratégie na zníženie poškodení spôsobených alkoholom z dielne WHO. Tam sa nachádzajú hlavné príčiny a šance zásadného obratu. Žiadalo by si to nastaviť celospoločenské úsilie týmto smerom. Benefity by sa prejavili nielen na cestách.