Riziká nových opatrení

Nedávne zasadanie Rady guvernérov Európskej centrálnej banky (ECB) sa nieslo v znamení rozhodovania o kombinácii opatrení zameraných na ďalšie uvoľnenie menovej politiky a na podporu poskytovania úverov reálnej ekonomike. Prijaté kroky by mali prispieť prostredníctvom zrýchlenia ekonomického rastu k návratu miery inflácie k vytýčenému cieľu - na úroveň bližšiu k dvom percentám. To vyplýva aj z najnovších makroekonomických projekcií odborníkov Eurosystému, podľa ktorých by mala ročná miera inflácie dosiahnuť 1,4 percenta v roku 2016.

17.07.2014 22:00
debata

Podľa rýchleho odhadu Európskeho štatistického úradu dosiahla ročná miera inflácie eurozóny v júni 0,5 percenta. Z vyjadrenia prezidenta ECB je zrejmé, že deflácia bezprostredne nehrozí, ale čím dlhšie by pretrvávala extrémne nízka inflácia, tým viac by sa riziko zvyšovalo. To súvisí aj s možným oslabením dôvery investorov voči ECB, či bude schopná udržať rast spotrebiteľských cien v blízkosti inflačného cieľa.

Nové opatrenia budú v eurozóne pôsobiť v prostredí interných aj externých globálnych vplyvov. Z interných faktorov ich účinnosť môže oslabovať proces komplexného hodnotenia bankových súvah v rámci prípravy na jednotný mechanizmus dohľadu od novembra 2014. Pripravované záťažové testovanie núti banky k navyšovaniu kapitálu, čo by zredukovalo ich záujem požičiavať podnikom a domácnostiam. Preto by predovšetkým podkapitalizované banky využívali nové nástroje zrejme len obmedzene.

Pomer kapitálu k rizikovo váženým aktívam sa dá „vylepšovať“ aj znižovaním úverovania. Keďže podkapitalizované banky pôsobia najmä na periférii, môžu sa ďalej prehlbovať ekonomické rozdiely medzi severom a juhom Európy, medzi rozpočtovo zodpovednejšími a problematickými krajinami.

Stimulačné opatrenia ECB opäť nemusia dostatočne preniknúť do reálnej ekonomiky. Dôvodom je pretrvávajúci slabý dopyt po úveroch, ktoré vyplývajú zväčša zo zadlženosti súkromného sektora (domácnosti, firmy, finančné inštitúcie) a z neistoty vývoja ekonomického prostredia.

Priaznivejší vývoj sa dá očakávať od cielených dlhodobých úverov bankám až po plnom nábehu jednotného mechanizmu dohľadu. Ale podstatnejšiemu zvýšeniu poskytovania úverov bude pravdepodobne ďalej brániť oddlžovanie súkromného sektora a vývoj v globálnej ekonomike.

Z globálnych faktorov bude návrat miery inflácie k cieľu ECB sťažovať predovšetkým spomalenie rastu čínskej ekonomiky s obmedzujúcim účinkom na ceny energetických komodít a potravín, ako aj postupné znižovanie mesačného tempa nákupu aktív (tlačenia nových peňazí) americkou centrálnou bankou a následného odlevu kapitálu z rozvíjajúcich sa ekonomík.

Neistotu by prehĺbilo vystupňovanie napätia medzi Ukrajinou a Ruskom, ktoré by pôsobilo proti oživovaniu európskeho hospodárstva. Dôsledky sankcií na ruskú ekonomiku, ktoré by vyvolali zastavenie dodávok ropy a plynu do Európy, by mohli eurozónu vrátiť do recesie.

Ak by sme abstrahovali pesimistický scenár ukrajinskej krízy, načrtnutý vývoj ekonomického prostredia by mohol obmedziť pozitívne efekty z nových opatrení ECB osobitne na veľké korporácie v ekonomicky silnejších štátoch eurozóny. Napriek ozdravovaniu bankovej sféry eurozóny budú banky pravdepodobne ďalej váhať s poskytovaním nových úverov rizikovým malým a stredným podnikom v periférnych ekonomikách. Tento vývoj by vytvoril podmienky na prehlbovanie ekonomických rozdielov medzi jednotlivými štátmi.

Rozdiely medzi krajinami a nesúlad medzi reálnou a finančnou sférou ich ekonomík predstavujú hlavné riziká pre jednotné rozhodovanie a pokračovanie v budovaní hlbšej integrácie členských štátov eurozóny.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #úvery #Európska centrálna banka #Európa #menová politika