Žiaľ, nedostali sme sa ani do obdobia dlhodobo vysokého rastu svetovej ekonomiky, aké sme zažívali od polovičky osemdesiatych rokov do roku 2006. Vo vyspelých krajinách sme svedkami stagnácie alebo mierneho rastu, a aj krajiny bývalého tretieho sveta (o ktorých istý čas panovala ilúzia, že ich kríza nezasiahne) majú rast, ktorý je zhruba polovičný oproti stavu pred rokom 2010. Príjemne prekvapili len niektoré krajiny subsaharskej Afriky alebo Mongolsko či Bhután. Aj v ČĽR je už dvojciferný percentuálny rast minulosťou. Čínska ekonomika v r. 2013 narástla asi o 8,6 %.
Nová konjunktúra môže prísť len s novou technologickou revolúciou, ktorá bude mať podobný efekt ako zavádzanie internetu, počítačov a mobilov v rokoch 1985 – 2000. Pre Slovensko to znamená, že najbližšie tri-štyri roky by sme hospodársky rast na úrovni 3–5 % ročne mali považovať za úspech.
Pritom Slovensko na tom vlastne nie je vôbec ekonomicky zle – na rozdiel od našej prevládajúcej predstavy. Za posledných dvadsať rokov sme úspešne prešli od krajiny produkujúcej polotovary a zbrojársky sortiment, o ktorý klesol záujem, ku krajine exportujúcej najmä strojárske zariadenia a elektrotechniku.
Áno, z hľadiska pridanej hodnoty sú pred nami štáty exportujúce elektroniku, lieky, sofistikované zbrane, finančné a softvérové služby a podobne, ale zo svetového hľadiska patríme medzi vyspelé krajiny vyvážajúce tovary s pomerne vysokou pridanou hodnotou. Súčasne sme veľmi otvorenou ekonomikou závislou od prístupu k svetovému trhu a svetovej obchodnej výmene, lebo potrebujeme mať zabezpečený prísun surovín, prístup na trhy, k novým technológiám a tiež ku kapitálu a investíciám. Pre to všetko je nevyhnutná aj primeraná miera medzinárodnej bezpečnosti.
Štruktúra nášho vývozu je taká, že v roku 2013 z neho asi 83 % išlo do ostatných krajín EÚ a asi 2 % do USA. Do Ruskej federácie asi 4 %, do Číny 2,5 %, a napríklad do Južnej Kórey 0,1 %.
Geografická skladba importu je iná: Ostatné krajiny EÚ reprezentuje 63 % a USA asi 1 %. Podiel Ruska na našom dovoze je 10 % (najmä energetické suroviny), Číny 7 % a Južnej Kórey 9 %.
Je zrejmé, že nejako výrazne zvýšiť náš export do vyspelých krajín dnes nie je ľahkou úlohou, najmä preto, že sa v súčasnosti nachádzajú – ako bolo uvedené – v období len mierneho hospodárskeho rastu. Vzhľadom na našu geografickú polohu a negatívne obchodné saldo sa ako logická možnosť ponúka Rusko a iné štáty bývalého ZSSR. Skúsenosť viacerých pokusov v posledných dvoch desaťročiach však naznačuje, že uspieť na ruskom trhu nie je jednoduché.
Ruská vláda má navyše v súčasnosti snahu obmedziť dovoz priemyselného a spotrebného tovaru zo zahraničia a stimulovať vlastnú produkciu. Nevraviac o tom, že vývoj vzťahov medzi Ruskom a Západom (ktorého sme už integrálnou súčasťou) nie je dnes dobre predvídateľný.
Azda najväčší potenciál na vývoz existuje na trhoch ekonomicky rýchlo sa rozvíjajúcich krajín Ázie a čiastočne aj Afriky a Latinskej Ameriky (nie je už vhodné hovoriť o rozvojovom svete). Praktické úsilie posilniť náš export do týchto krajín by však muselo prekonať isté prekážky. V skutočnosti totiž väčšinu nášho vývozu produkujú slovenské pobočky veľkých nadnárodných spoločností, ktoré sa riadia vlastnou stratégiou a vlastnými záujmami.
Domáce slovenské firmy so slovenskými vlastníkmi obyčajne neprekračujú strednú veľkosť a je pre ne ťažké – a to dokonca aj za pomoci štátu (ktorá vzhľadom na našu veľkosť môže byť tiež len obmedzená) – organizovať nejakú obchodnú expanziu mimo európskeho kontinentu.