Americkí aj európski predstavitelia obvinili z ukrajinskej vojny Moskvu. Táto vojna je však súčasťou širšieho konfliktu týkajúceho sa zmeny charakteru medzinárodného poriadku. Otázkou v tomto zmysle je, či medzinárodný poriadok bude naďalej skôr unipolárny, ovládaný Spojenými štátmi, alebo či bude viac multipolárny. Rusko ako jeden zo štátov BRICS je potenciálne kľúčovou krajinou, ktorá prispieva k vzniku multipolárnejšieho poriadku. A členské krajiny EÚ sú v postoji k Rusku rozdelené.
Západné vlády sa potešili rozpadu Sovietskeho zväzu pred 23 rokmi. Americkí stratégovia sa od samého začiatku obávali nadviazania priúzkych vzťahov medzi vedúcimi štátmi únie (najmä Nemecka) a novým, kapitalistickým Ruskom. Báli sa, že toto strategické spojenectvo by mohlo posilniť samostatnosť EÚ a oslabiť globálnu dominanciu USA. Už v 90. rokoch minulého storočia americký bezpečnostný expert Zbigniew Brzezinski tvrdil, že odpútanie Kyjeva od Moskvy by bolo kľúčom k oslabeniu medzinárodných ambícií Ruska.
USA podporovali prozápadnú opozíciu na Ukrajine a v Gruzínsku. Únia následne systematizovala svoje úsilie o odpútanie postsovietskych štátov, najmä Ukrajiny, od Ruska vo forme tzv. východného partnerstva. Stredobodom tejto politiky bolo podpísanie asociačných dohôd, vďaka ktorým príslušné krajiny prijali časť európskych noriem, a tým sa dostali do priamej sféry vplyvu EÚ. Tento krok bol namierený proti Rusku, ktoré vytváralo vlastný konkurenčný integračný projekt – Eurázijskú úniu.
V prípade Ukrajiny a Moldavska sa dalo predpokladať, že to povedie k rozsiahlym vnútorným konfliktom. Hospodárske vzťahy s Ruskom a EÚ sú pre Ukrajinu takmer rovnako dôležité. Rozvinutejší priemysel najmä na východe štátu sa úzko prepája s priľahlou ruskou ekonomikou. Obyvateľstvo sa rozdelilo na dva takmer rovnako veľké tábory, ktoré podporujú výraznú orientáciu na EÚ alebo na Rusko.
Keď prezident Viktor Janukovyč pod tlakom Kremľa ako aj vysokých ekonomických a sociálnych nákladov odmietol podpísať asociačnú dohodu s EÚ v roku 2013, zdvihla sa vlna spoločenských protestov. Po represiách sa protesty zmenili na protivládne protesty. Západní a ruskí predstavitelia dospeli v poslednej chvíli ku kompromisu ohľadom prechodu moci, ktorým drasticky obmedzili Janukovyčove právomoci. Napriek tejto dohode prezidenta zvrhli. K moci sa dostala koalícia, ktorá pristúpila k hlavným požiadavkám USA, EÚ a MMF.
Moskva nemeškala s tlakom na Ukrajinu. Na Krymskom polostrove sa objavili polovojenské jednotky, ktoré odčlenili túto oblasť od Ukrajiny a pripojili k Rusku. Proruské polovojenské jednotky začali byť aktívne aj v Donbaskej oblasti, kde presadzujú jej oddelenie od Ukrajiny. Disponujú zásobovacími linkami na Rusko, ale aj miestnou základňou.
S americkou vojenskou podporou v pozadí sa ukrajinská vláda uchýlila v prvom rade k vojenskému riešeniu. Mierové riešenie by sa malo týkať medzinárodného aj vnútroštátneho rozmeru konfliktu.
Z medzinárodného hľadiska je nevyhnutné vyrokovať neutrálne postavenie pre Ukrajinu, t. j. ani asociačná dohoda s EÚ alebo členstvo v NATO, ani členstvo v Eurázijskej únii. O tejto otázke sa však ani len nediskutuje.
Z vnútroštátneho hľadiska zase neexistujú podmienky na kompromis. Ani jedna politická strana nemá širšiu členskú alebo voličskú základňu v celej krajine. Vo vláde sa nedávno objavili vážne trhliny. Proruskí separatisti sú rozdelení a majú skôr polovojenský ako politický charakter. Ukrajinská vláda aj separatisti sú iba bábkami vonkajších záujmov.
Európske a americké sankcie voči Moskve neprinesú politické riešenie. Opatreniami proti Rusku sa EÚ vyhranila predovšetkým geopoliticky. Mimo USA a EÚ sa západné sankcie vnímajú ako pokrytecké vzhľadom na históriu doterajších otvorených aj skrytých vojenských zásahov Washingtonu a hlavných západoeurópskych štátov. Môžu sa vnímať aj ako varovanie skupine krajín BRICS.
Napätie okolo Číny je na vzostupe. Ruská vláda čeliaca sanckiám už podpísala dohodu o užších energetických vzťahoch so svojím susedom na juhovýchode. Nové sily na globálnom juhu zase zintenzívňujú finančnú spoluprácu. V ukrajinskom konflikte vôbec nejde iba o Ukrajinu.
Rozšírená verzia článku vychádza na blogu Kritická ekonómia.