Počet dní s búrkou do vzdialenosti troch kilometrov sa pohybuje okolo 25 za rok (najmä od mája do augusta), na horách viac. Kým do roku 1990 bola priemerná teplota za letné mesiace na juhu našej krajiny len približne 19 °C, v období 2000 až 2014 je to už asi 21 °C. Pritom v Hurbanove dosahovala v lete 2003 až 23 °C, čo sa dá porovnať so severom Talianska.
Aj posledné letá mali dosť premenlivý charakter. Pred štyrmi rokmi napršalo na juhu Slovenska miestami až okolo 200 percent normálneho úhrnu zrážok a teplota vzduchu bola o 2 °C vyššia, než je dlhodobý priemer minulého storočia. Naopak, v rokoch 2011 až 2013 spadlo na Podunajskej nížine miestami iba 80 percent normálneho úhrnu zrážok a bolo asi o 2 °C teplejšie, ako ukazuje dlhodobý priemer. Dramatickejšiu situáciu sme zažili v roku 2003, keď bola teplota vzduchu o 3,5 °C nad priemerom a spadla miestami iba polovica normálneho úhrnu zrážok.
V tomto roku sa vyvíja situácia tiež dosť zaujímavo. Zima bola veľmi mierna (asi o 3,5 °C nad priemerom), druhá najteplejšia od začiatku systematických pozorovaní u nás. Pritom spadlo len 80 percent normálneho úhrnu zrážok. Jar bola tiež teplá (asi o 2 °C nad priemerom), úhrn zrážok až okolo 140 percent normálu najmä vďaka dvom mimoriadne daždivým dňom v strede mája.
Analýzou modelových výstupov sme očakávali podobný vývoj aj v lete. Teda teplé počasie s častými prehánkami a búrkami, čoho výsledkom mali byť nerovnomerne rozložené úhrny zrážok. Naše predpoklady sa vcelku splnili. Tohtoročné leto je doteraz asi o 2 °C teplejšie ako zvyčajne, úhrn zrážok dosiahol v júni priemerne na Slovensku 70 a v júli predbežne až 170 percent normálu.
Dôležitou skutočnosťou je však to, že prakticky všetky zrážky spadli vo forme búrkových lejakov a prehánok, tzv. krajinských dažďov sme spočítali iba niekoľko. Výsledok? Krajne nerovnomerné rozloženie zrážok, miestami je dosť sucho, inde až príliš vlhko.
Čo je príčinou takého vývoja počasia v posledných rokoch? Aj v médiách sa spomína predovšetkým vplyv klimatickej zmeny v dôsledku emisie skleníkových plynov do atmosféry a nevhodného využívania krajiny. Vedci sa zhodli v tom, že globálne otepľovanie a iné zmeny v klimatickom systéme Zeme po roku 1970 sú už takmer s istotou zapríčinené prevažne človekom.
Popri globálnych efektoch je dôležitou súčasťou týchto procesov rýchlejšie otepľovanie Arktídy a zmeny v celkovej cirkulácii atmosféry, osobitne na severnej pologuli. Pozorujeme spomalenie prenosu vzduchových hmôt od západu na východ v celom miernom pásme na našej pologuli.
To na jednej strane znamená zmiernenie vplyvu Atlantického oceánu na klímu strednej Európy, no tiež častú stabilizáciu podobného počasia nad európskym kontinentom. Tak sa môže občas stať, že niekoľkých týždňov zotrváva u nás suché alebo vlhké počasie. Najmä v chladnom polroku sa vyskytujú dlhé epizódy s mimoriadne teplým alebo studeným počasím, pričom tých teplých epizód je podstatne viac.
Ekosystémy a nakoniec ani sociálno-ekonomická sféra nie sú na takýto vývoj počasia ešte adaptované. Potrvá niekoľko desaťročí, kým si zvykneme na zmeny. Musíme ale vedieť, ktoré adaptačné opatrenia sú aktuálne potrebné.