Modernizovať školstvo. Ale ako?

Po nástupe nového ministra školstva médiá informujú najmä o reorganizácii a upratovaní vo financiách.

02.09.2014 22:00
debata

To je výborná správa, pretože signály o dôraze na väčšiu disciplínu v riadení potrebujeme. A v danej chvíli sú tieto zmeny najviditeľnejšie. Ak sa však školstvo a veda majú naozaj dlhodobo zmeniť, potrebujeme, aby verejnosť mala záujem aj o hlbšie obsahové reformy.

Dobrý školský systém stojí na dvoch pilieroch: na kvalitných pedagógoch a kvalitnom kurikule. Aj iné veci môžu byť dôležité, no až v druhom rade. Žiak, ktorého rodičia v usporiadanej domácnosti vedú k určitej disciplíne, sa učivo zvládne aspoň povrchne naučiť. Môže nám však unikať veľa talentu, ktorý nemá v takomto systéme kto podchytiť.

Navyše aj zvedavé, inteligentné dieťa s primeraným zázemím si môže celkom zbytočne vytvárať psychologické bloky a zlé návyky. Nepochybne sa nájde dosť učiteľov s citom pre jednotlivého žiaka. Nie každý však taký je. Aj pedagogika zväčša vyžaduje určitý dril a pravidelné obnovovanie kľúčových zručností.

Žiaľ, tak ako učiteľstvo na pedagogických fakultách aj iná pedagogická príprava sa u nás zvykla podceňovať. Fakulty narástli koncom socializmu ako reakcia na demografickú explóziu. Mali masový charakter, ktorý pretrval aj v 90. rokoch. Vtedy už toľko učiteľov nebolo treba, no fakulty boli jednoduchou cestou, ako získať vysokoškolský titul. Dávno zmizol akcent na pedagogiku, veď budúci učitelia s deťmi strávia sotva pár hodín.

Pokiaľ ide o druhý pilier, teda o učivo, doteraz sme sa nezbavili takmer výhradného akcentu na absorbovanie vedomostí. My však potrebujeme dôraz na skupiny zručností, ktoré by žiaci trénovali prierezovo v rôznych predmetoch. Príkladom je porozumenie verbálnym logickým súvislostiam či chápanie grafov. Ale aj tréning argumentácie a kategorizácie spoločenských súvislostí.

Veľkou skupinou problémov je meranie výkonnosti. Potrebujeme oveľa viac využívať štandardizované testy. Napríklad udržiavanie ústnej maturity je zrejme prežité. Zato štandardizované testy by mali mať svoje miesto aj v bežnom hodnotení žiakov. Po prvé, do aktivít v rámci triedy tak vstupuje tvrdo objektívny prvok. Štandardizovaný test nemôže učiteľ ovplyvniť, a tak sa vynára možnosť lepšie podchytiť žiakov, ktorí sú šikovní, len nie sú dobre hodnotení. Po druhé, z takýchto testov možno brať vzorky a konečne robustne merať pridanú hodnotu škôl i učiteľov.

Potom tu je celý rad problémov, na ktorých sa takmer všetci zainteresovaní zhodujú, len akosi dlhé roky nebola vôľa ich riešiť. Rozbujnenie osemročných gymnázií pomôže zastaviť dobre nastavený systém objektívnych testov. Ak majú ostať, tak naozaj iba ako vysoko výberové školy. Vyžadovať od rodičov, aby sami kupovali predražené učebnice angličtiny? Je to príklad, zďaleka nie jediný, utrácania peňazí na niečo, čo je do značnej miery iba lesklé a farebné.

Potrebujeme oveľa viac podporovať súťaže, tímové projekty žiakov, ako aj dôraznejšie propagovať vedu a techniku. Našťastie máme na čom stavať. Máme organizácie, ktoré roky svedomito organizujú olympiády, alebo také, čo experimentujú s didaktickými postupmi. K nim pribúdajú nové. Niektoré organizujú pre deti novátorské letné aktivity. Iné umožňujú mladým ľuďom ísť na nejaký čas do škôl a vyučovať.

Vari najťažšie nakoniec bude rozhodnúť sa, čo vlastne od celého komplexu školstva chceme. Ľudí dostatočne vzdelaných a flexibilných pre moderné pracovné procesy? Takých, čo vedia zostaviť a prestaviť moduly výrobnej linky a takých, ktorí ju dokážu obsluhovať? Obchodných riaditeľov, ktorým nerobí problém prečítať zložitejší graf a využívať najnovší informačný softvér?

Niekto vari namietne, že školstvo musí mať aj civilizačný charakter. Naozaj sú pre spoločnosť zbytoční teoretickí fyzici, lingvisti, historici či antropológovia? Navyše, nemali by sme postupne mať ambíciu vychovať skutočnej výrazné osobnosti? Nebolo by krásne mať doma v celej Európe známeho sociológa či špičkového ekonóma? Požadovať vysokú originalitu myslenia je však čosi značne odlišné od pomerne jednoduchej ambície mať školstvo, kde sa žiaci o niečo vyššie posunú v testoch PISA, alebo ktorého študenti zvládnu prestúpiť na známu univerzitu niekde v zahraničí.

Podobných diskusií určite ešte bude veľa. V každom prípade základ je jednoznačný: obsahové zmeny, lepšie vzdelávanie pedagógov, robustnejšie meranie a hodnotenie. Všetko sa nedá spraviť za niekoľko mesiacov. Dá sa však dohodnúť na jasnej stratégii s určitými míľnikmi, ktoré budeme postupne dosahovať a školstvo tak pretvárať. Nič iné ako vzdelaná mládež nám príjemnú, blahobytnú a civilizovanú budúcnosť nezaistí.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #školstvo #modernizácia