Odvody chudobných

05.09.2014 22:00

Zvýšenie minimálnej mzdy z 352 na 380 eur je určite radostnou správou pre tých, ktorí svoju odmenu za prácu môžu považovať skôr za almužnu ako za mzdu.

V čistom si po novom na výplatnej páske nájdu o 32 eur viac, čo predstavuje viac než desaťpercentné zvýšenie čistého príjmu.

Pozitívnou správou tiež je, že obe strany dostanú o niečo viac ako doteraz. Ak ich o peniaze navyše nepripraví exekútor, môžu si svoj životný štandard mesačne aspoň trošku zlepšiť. Zároveň im však narastie suma odvodov do Sociálnej poisťovne. Tým sa ich osobný mzdový bod (pomer dosiahnutého hrubého príjmu zamestnanca alebo živnostníka) v pomere k priemernej mzde na Slovensku mierne zdvihne a pozitívne tak ovplyvní výšku budúcej vypočítanej penzie.

Každá minca má však rub aj líc. Zavedenie odpočítateľnej odvodovej položky skráti príjem zdravotných poisťovní približne o 150 miliónov eur. Náhradou bude zvýšenie platieb za poistencov štátu, ktoré odchádzajú zo štátneho rozpočtu. Na nižšie odvodové zaťaženie nízkopríjmových zamestnancov sa tak v konečnom dôsledku poskladajú daňoví poplatníci.

Existuje, samozrejme, aj iné riešenie, ale o tom na verejnosti nepadlo z úst politikov a ekonómov ani slovo. A to zrušenie stropov pre platby odvodov, ktorými je hranica mesačného príjmu 4 025 eur zamestnanca. Poberatelia príjmov nad touto hranicou totiž z dodatočných príjmov už nezaplatia ani cent.

Po nových zmenách tak slovenskí milionári nezostanú pri tučných príjmoch a nezodvodnených dividendách osamotení. Pribudnú k nim aj tí, čo stoja na opačnom konci príjmového pásma. Za tých môžeme označiť ľudí s veľmi nízkymi príjmami, ktorí každé euro musia obrátiť v ruke dvakrát.

Ak by náhodou človek s minimálnou mzdou predal zo svojej záhradky bohatú úrodu jabĺk do konzervárne za tisíc eur, čaká ho daňová povinnosť 19 percent aj list od zdravotnej poisťovne pri ročnom zúčtovaní odvodov s povinnosťou zaplatiť 14 percent odvodov. Ak by predal tie isté jablká milionár, zaplatí iba 25-percentnú daň, ale žiadne zdravotné odvody.

Maximálne vymeriavacie základy pre zdravotné odvody majú zmysel len v ekonomike, kde je pomerne vysoká progresívna daň s viacerými pásmami, lebo inak spôsobuje efekt znižovania daňovo-odvodového zaťaženia daňovníkov súbežne so stúpajúcimi príjmami. Čím viac teda u nás ľudia nad hranicou stropov zarobia, tým výraznejšie klesá ich daňovo-odvodové zaťaženie.

Takýto fenomén je preto pre drvivú väčšinu ekonomík EÚ absolútne neprijateľný. Slovenskí politici vo všeobecnosti nemajú záujem, aby sa na kompenzácii zníženia príjmov po zavedení odvodovej odpočítateľnej položky na zdravotné odvody poskladali vyššou mierou solidarity tí najbohatší občania.

Hľadanie zdrojov na konsolidáciu verejných financií je naozaj ťažké. Trochu vydýchnuť by si ako jediná krajina mohlo iba Nemecko, ktoré za prvý polrok 2014 hospodárilo prvý raz od roku 1991 s rozpočtovým prebytkom. Pri kúpe potravín tam však zákazníci zaplatia DPH len 7 percent, čo vidieť aj na tamojších cenovkách, ktoré umožňujú aj chudobným dopriať si lepšiu stravu.

Zavedenie nových zmien v odvodoch z minimálnej mzdy vymaže zo stimulačných nástrojov na podporu zamestnávania ľudí s minimálnou mzdou efekt zamestnaneckej prémie, ktorá predstavuje reverznú daň vo forme dotácie pracovných síl s najnižšími príjmami.

Zvýšenie minimálnej mzdy a zmeny zdravotných odvodov pre chudobných sú teda iba polovičným riešením. K nemu by mohlo pribudnúť aj oživenie a posilnenie zamestnaneckej prémie a daňových úľav rodičov, ktorých školopovinné deti na Slovensku platia, žiaľ, vyššie cestovné ako ich vrstovníci v susednom Rakúsku.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#zdravotné odvody
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku