Odpadová telenovela

Svojou dĺžkou, zápletkami, ale aj nečakanými zvratmi pripomína tvorba zákonov o odpadoch telenovelu. Ten „starý“ zákon č. 223/2001 z roku 2001 pripravovalo niekoľko vládnych garnitúr a jeho tvorba sa preniesla z Hlbokej ulice na Štúrovo námestie.

21.09.2014 22:00
debata

Keď na jar 2001 vláda konečne predložila návrh zákona do parlamentu, už prešiel úspešne pripomienkovým konaním a bol odobrený v Bruseli (i keď SR ešte nebola členom EÚ). Počas rokovania v parlamente prešiel návrh zákona takými zmenami, že sa jeho autori i predkladatelia nestačili čudovať. Za všetko stačí spomenúť len čerešničku na torte – svetový primát v podobe totálneho zákazu PVC na Slovensku od roku 2008.

Aj príprava nového zákona o odpadoch, ktorý má nahradiť ten z roku 2001, trvá už dlho. Sľubovali ho viacerí ministri, no po zaujímavej, ale nič neriešiacej diskusii, ministerstvo životného prostredia svoj návrh z parlamentu stiahlo a dalo ho bez zapracovaných pripomienok posúdiť do Bruselu. V diskusii zaznelo veľa kritických pripomienok, odmietnutí i odporúčaní, väčšina predloženú verziu odmietala.

Takmer všetci pripomienkujúci sa zhodli na potrebe zrušiť zo zákona Recyklačný fond, ale mnoho pripomienok smerovalo i k zloženiu odbornej pracovnej skupiny, ktorá návrh zákona vypracovala. Výhrady neboli ani tak k odbornej spôsobilosti jej členov, ale k portfóliu ich zamerania. V pracovnej skupine absentovalo výraznejšie zastúpenie recyklačného priemyslu, teda zástupcov spoločností, ktoré vyzbieraný, vyseparovaný a vytriedený odpad následne zhodnocujú a v rozhodujúcej miere prispievajú k znižovaniu jeho objemu.

Recyklačný fond si počas svojej existencie vyslúžil vlnu kritiky, mal svojich odporcov, ale aj priaznivcov. Iste nie všetko v jeho činnosti bolo ideálne, ale nemožno mu uprieť  zásluhy na vybudovaní recyklačného  priemyslu. Práve nové recyklačné kapacity realizované s finančnou podporou Recyklačného fondu dali zmysel i následne budovanému systému separovaného zberu komunálneho odpadu, priemyselných i nebezpečných odpadov.

Pri recyklácii už dávno neplatí heslo, „čo je ekologické, to je i ekonomické“. Recyklácia všeobecne nie je ekonomicky zaujímavá a bez určitej podpory, vrátane legislatívnej, nemusí prežiť. Vyzbieraný odpad môže byť síce tovar, ale mal by byť najmä druhotnou surovinou a pre tento náhľad musia byť vytvorené i podmienky na jeho zhodnotenie. Lebo ak sa nebude dať odpad zhodnotiť, nemá význam ho ani vyzbierať. Aj preto mal byť recyklačný priemysel, resp. jeho zástupcovia už pri príprave návrhu zákona.

Okrem iných problematických a ťažko realizovateľných vecí uvádza návrh i povinnosť obcí zabezpečovať na svoje náklady dotrieďovanie vyzbieraného odpadu. Niežeby obce nevedeli dotrieďovať, ale pri voľnom trhu s odpadom budú vopred vedieť, komu odpad predajú, akú bude partner požadovať kvalitu, frakciu, bude to dlhodobý odberateľ alebo jednorazový? Dotrieďovanie niečo stojí, nie je lacné.

Otázok a problémov je samozrejme oveľa viac a mnohé ešte určite pribudnú po stanovisku z Bruselu. Ako bude toto stanovisko záväzné a bude rešpektovať špecifikum Slovenska? A čo ak budú pripomienky závažné, bude nová pracovná skupina, nový prepracovaný návrh, ďalšie domáce pripomienkové konanie a ďalšie stanovisko Bruselu? Alebo domáce pripomienky už nebudú potrebné, resp. sa nestihnú a zákon ich po prijatí bude riešiť formou doplnkov, novelizácií, ako to bolo i pri dosluhujúcom zákone o odpadoch č. 223/2001. A telenovela môže pokračovať…

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #recyklácia #odpadový zákon