Mráz prichádza z europarlamentu

Už v polovici júla vo Freiburgu na podujatí organizovanom think tankom Centrum pre európsku politiku (CEP) nemecký minister financií Wolfgang Schäuble vyjadril pochybnosti o tom, či by Francúzsko malo získať post komisára pre hospodárske a finančné záležitosti.

10.10.2014 22:00
debata

Argumentoval, že táto krajina má značné ťažkosti s deficitom a od roku 2009 je zahrnutá do procedúry nadmerného deficitu. Už dvakrát predĺžili Francúzsku termín, dokedy by mal jeho deficit verejných financií klesnúť pod tri percentá.

Návrh bývalého ministra financií Francúzskej republiky za komisára pre hospodárske a finančné záležitosti, ktorý „je zodpovedný za zlé finančné hospodárenie“ štátu, narazil ihneď, teda ešte pred tzv. grilovaním v Európskom parlamente, na odpor viacerých poslancov za Európsku ľudovú stranu. Podľa nich Pierre Moscovici je nedôveryhodným kandidátom, ktorý spochybňoval dodržiavanie Paktu stability a rastu ako minister, a neexistuje záruka, že by ho vynucoval pre Francúzsko a prípadne iné štáty ako komisár.

„Človek nemôže pochopiť, že kandidujete na portfólio, v ktorom ste pred šiestimi mesiacmi zlyhali,“ prízvukoval Alain Lamassoure (UMP/EPP). Keď Moscovici vysvetľoval, že dodržiavanie Paktu stability má zabudované aj určité pravidlá flexibility, dostal od iného európskeho poslanca otázku, či nie je schizofrenik. Na jednej strane totiž presadzuje dodržiavanie pravidiel Paktu, na druhej chce zohľadňovať i konkrétnu situáciu každého štátu.

Ako sa skončí záverečné hlasovanie v europarlamente, ktoré by sa malo konať 22. októbra, sa môžeme iba dohadovať. Ak by sa spojili hlasy Európskej ľudovej strany (36 %), Aliancie liberálov a demokratov (11,4 %) a pridala by sa k nim i niektorá menšia skupina, francúzsky nominant na komisára pre hospodárske a finančné záležitosti, zdaňovanie a colnú úniu by túto agendu nedostal. Kandidátovi na komisára zadal europarlament za domácu úlohu vypracovať odpovede na otázky, ktoré boli – na rozdiel od viacerých, ktoré odzneli priamo v rokovacej sále – našťastie seriózne. Agenda kandidáta je jednou z kľúčových v Európskej komisii. A tak Moscoviciho odpovede naznačujú, aká by mohla byť budúca hospodárska, rozpočtová a daňová politika novej Európskej komisie. V čom by mohla byť iná ako tá doterajšia?

Moscovici rovnako ako dezignovaný predseda komisie Jean-Claude Juncker zdôrazňuje potrebu ekonomického rastu a zvyšovania zamestnanosti. Európske hospodárstvo „by malo kráčať na dvoch nohách: sú nimi stabilita a rast“. Dosiahnuť stabilitu je možné iba na základe mixu štruktúrnych reforiem, diferencovanou fiškálnou konsolidáciou priateľskou k rastu a vhodnou politikou Európskej centrálnej banky. Inými slovami, „Pakt nie je hlúpy“, ako zdôraznil Moscovici, a umožňuje napríklad posudzovať deficit štátu i na základe toho, čo je jeho príčinou. Hoci to Moscovici priamo neuviedol, ani štruktúrne reformy a finančná konsolidácia bez rastu nie sú všeliekom.

Už balík šiestich legislatívnych opatrení okrem procedúry nadmerného deficitu predpokladal aj zavedenie procedúry nadmernej makroekonomickej nerovnováhy. Jej uplatnenie by mohlo postihnúť napríklad Nemecko, ktoré je dlhodobo čistým exportérom a fakticky vývozcom svojej nezamestnanosti do štátov najmä z tzv južnej periférie EÚ, ktoré sú pre zmenu čistými dovozcami. Takáto nerovnováha bola jedným z faktorov krízy eura. Ak by sa mu proti takýmto nerovnostiam podarilo v únii účinnejšie bojovať, bola by európska ekonomika stabilnejšia.

Moscovici v domácej úlohe pre europarlament nehovoril o kontroverzných eurobondoch, no odvolajúc sa znovu na Junckera, chcel by vytvoriť podmienky, aby sa rozšírila deľba rizika medzi štátmi eurozóny napríklad aj ako prostriedok na podporu reforiem.

Ešte ďalej zašiel v písomných odpovediach o daniach. „Potreba spravodlivejšieho zdaňovania korporácií zostáva horúcou otázkou a bude v mojej agende najdôležitejšou,“ napísal. Do nej patrí boj proti daňovým podvodom a únikom, agresívnemu daňovému plánovaniu, erózii daňového základu a pod.

Nielenže by chcel vrátiť do hry otázku spoločného konsolidovaného daňového základu pre dane korporácií, ale nevyhnutnou je preňho i ďalšia konvergencia daňových systémov v EÚ. „Budem sa zasadzovať za zavedenie dane z finančných transakcií, ktorá môže znížiť systémové riziká, a preto aj zredukovať pravdepodobnosť budúcich kríz,“ zaviazal sa. Sotva sa mu však podarí presvedčiť štáty o nevyhnutnosti ďalšej daňovej konvergencie, ktorá by pomohla udržať sociálny a ekonomický model.

Ak Moscoviciho parlamentná väčšina s protikladnými názormi, v ktorej sú nepochybne i niektorí europoslanci zo Slovenska, pri hlasovaní tohto kandidáta na komisára nepodporí, ani pokus dostať európsku hospodársku a finančnú politiku zo závozu sa nebude môcť uskutočniť.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #Európsky parlament #eurokomisár