Organizácia Dohľad nad korporátnou Európou (Corporate Europe Observatory, CEO), ktorá sa zameriava na vplyv korporácií na inštitúcie Európskej únie, sa v posledných týždňoch venovala práve im a možnému konfliktu záujmov.
Hlavným terčom CEO bol budúci britský komisár zodpovedný za finančnú stabilitu, finančné služby a kapitálové trhy Jonathan H. Hill. Člen Konzervatívnej strany a doterajší predseda Snemovne lordov má bohaté skúsenosti s pohybom medzi podnikateľskou sférou a politikou. Naposledy spoluzakladal lobistickú firmu Quiller Consultants a sprostredkovane má podiel v podobnom bruselskom podniku Grayling. Roku 2013 podľa Daily Telegraph Hill ako minister školstva intervenoval, aby štát predal Tescu štátne školské ihriská, pričom tento hypermarket bol v tom čase klientom Quilleru. Ďalšími jeho klientmi sú napríklad sýrska opozícia alebo Spojené arabské emiráty. Napriek tomu, že sľúbil, že predá svoj podiel v lobistických firmách, otázkou ostáva, komu bude patriť Hillova lojalita, či občanom, alebo korporáciám EÚ, prípadne dokonca vládam iných štátov.
Druhým hlavným tŕňom v oku kritikov bruselskej korporátnej loby je Miguel A. Cañete, člen španielskej pravicovej Ľudovej strany. Vo svojej doterajšej kariére bol obvinený z konfliktu záujmov v oblasti poľnohospodárstva a stavebníctva, hlavný problém tohto budúceho komisára pre klimatickú zmenu a energiu sa však týka práve jeho portfólia. Napriek tomu, že podľa etického kódexu európskych komisárov by nemali mať v oblasti svojho portfólia žiaden finančný alebo rodinný záujem, ktorý by mohol ovplyvniť ich nezávislosť, je Cañeteho syn čelným predstaviteľom v ropných firmách Petrolífera Dúcar a Petrologis Canaris a jeho švagor je ich novým riaditeľom. Problematické nie je len rodinné prepojenie, ale aj to, že v minulosti sa obe firmy podieľali na štátnych zákazkách, hoci Cañete ako poslanec španielskeho parlamentu deklaroval pravý opak.
Tretím potenciálnym členom komisie (pre portfólio životné prostredie, námorné záležitosti a rybolov), ktorý by sa mohol dostať do konfliktu záujmov, je maltský minister turizmu a člen Strany práce Karmenu Vella. Okrem vysokých pozícií v hotelierskych a stavebných firmách je zaujímavé najmä jeho pôsobenie ako člena správnej rady bez výkonnej funkcie v najväčšej svetovej internetovej stávkovej kancelárii Betfair, ktorá lobuje aj v Bruseli. Nemenej problematické je, že sa Vella vzdal podielu v turistickej agentúre Orange Travel Group až v deň, keď sa minulý rok stal ministrom turizmu. Je otázne, čie záujmy v oblasti životného prostredia bude zastávať, ak tento biznis opustil pred takým krátkym časom.
Kritici a kritičky korporátnej loby nachádzajú problematické prepojenie biznisu a politiky aj v prípade Portugalca Carlosa Moedasa. Ten po vypuknutí krízy vo svojej krajine zaviedol výrazné fiškálne škrty a okrem iného pracoval aj pre Goldman Sachs. Kontroverzný francúzsky socialista Pierre Moscovici, navrhnutý na portfólio hospodárskych a finančných záležitostí, daní a colnej únie, bol zas do roku 2012 viceprezidentom francúzskej lobistickej organizácie, zastupujúcej záujmy priemyslu aj v Bruseli, Cercle de l’Industrie.
A napokon budúca česká komisárka pre spravodlivosť, ochranu spotrebiteľa a rovné príležitosti Věra Jourová sama síce v konflikte záujmov nie je, ale je otázne, či jej stranícky šéf Andrej Babiš nebude mať dosah na – pre neho kľúčový – rezort ochrany spotrebiteľa. Nejaké paštéty plné éčok môžu byť pre novú komisárku dôležitejšie ako zdravie ich konzumentov.
To, že korporátna moc je kľúčovou súčasťou politického centra EÚ v Bruseli, dokazuje nejedna štúdia. Ostatne roku 1999 pre korupčné škandály rezignovala celá Santerova komisia a významný vplyv priemyselníkov združených v organizácii Európsky okrúhly stôl na vytvorenie jednotného trhu únie je známy ako príklad schopnosti biznisu utvárať celé politiky EÚ. Na túto tému vyšiel roku 2003 preklad knihy Odvrátená strana EÚ: Európa v réžii nadnárodných korporácií. Zdá sa, že ani v novej komisii o reprezentantov biznisu núdza nebude. Naozaj sa dá od nich očakávať, že budú zastupovať v prvom rade záujmy voličov a voličiek?