József Antall, premiér Maďarskej republiky v rokoch 1990–1993, pomenoval obdobie zdecimovanej krajiny „istým druhom konštitučnej monarchie“. Za Antallovej vlády sa však objavili prvé pokusy Horthyho režim rehabilitovať. Dnes admirála mnohí obdivujú a pokladajú ho za vlastenca, dokonca za spasiteľa maďarských Židov.
Uplynulo 70. rokov odvtedy, čo Ferenc Szálasi s podporou Wehrmachtu regenta detronizoval. Stalo sa to presne 15. októbra 1944. Zámienkou bol Horthyho pokus o záchranu samostatnosti Maďarska separátnou kapituláciou a vzdaním sa Sovietskemu zväzu. Po obsadení krajiny nacistami, exemplárny antisemita a vodca strany Šípových krížov Szálasi vyhlásil regenta za vlastizradcu a posluhovača Židov.
V súčasnosti sa maďarskej spoločnosti plazivo vtláča predstava, že Horthy o genocíde Židov nič nevedel a za deportácie do Osvienčimu nesie plnú zodpovednosť iba Szálasi.
Objektívna historiografia však dokazuje, že medzi 14. májom a 19. júlom 1944 z Maďarska odviezli do koncentračných táborov 437-tisíc Židov. Správa Rudolfa Vrbu a Alfréda Wetzlera, ktorým sa podarilo utiecť z Osvienčimu, sa dostala do rúk regenta začiatkom mája 1944. Takže úlohu „spasiteľa maďarských Židov“ história jednoznačne spochybňuje. Pokusy okrášliť životopis regenta predpokladom, že o „udalostiach v koncentračných táboroch nebol informovaný“, sú zámernou deformáciou pravdy. Obnovovanie sôch a pamätných tabúľ „záchrancovi“ Horthymu u južných susedov je preto záhadou.
Návštevníka budapeštianskeho Domu teroru poučia, že 15. októbra 1944 Maďarské kráľovstvo definitívne stratilo svoju nezávislosť a vlasť nemala nijakú šancu odolať nástupu nacizmu. Horthymu nedopriali príležitosť naďalej chrániť Židov. Je nesporné, že najhanebnejšiu likvidáciu Židov začal Szálasi. Bol popredným propagátorom hungarizmu a šíril dokonca myšlienku, že Ježiš nie je Žid, lebo jeho rodina pochádza z rasy v ktorej prúdi aj maďarská krv. Je známe, že za krátkej hrôzovlády hordy Šípových krížov popravili asi 8-tisíc Židov a pohádzali ich do Dunaja.
Podľa odborníkov na holokaust pomer medzi počtom popravených Židov pri Dunaji a pri následných pochodoch smrti, ktoré mal na svedomí Szálasi, a 437-tisíc obeťami, ktorých nacisti s vedomím regenta zlikvidovali v Osvienčime, vyznieva v neprospech Horthyho. Historik László Karsai tvrdí, že „Židia mali väčšie šance na prežitie v čase Szálasiho hrôzovlády ako za Horthyho“. Silná veta!
Szálasi bol „židobijcom“ v pravom zmysle slova a veril vo víťazstvo nacistov ešte aj v čase, keď Červená armáda obkľúčila Budapešť. Narodil sa v Košiciach. Zo strany otca mal arménskych predkov, v rodine matky boli Maďari aj Slováci. V marci 1945 utiekol do nemeckého Ausburgu, kde ho Američania zajali. V októbri ho odovzdali novej vláde Maďarskej ľudovej republiky. Popravili ho 12. marca 1946.
Horthyho zatklo 15. októbra 1944 gestapo a internovali ho v bavorskom zámku Hirschberg pri Weilheime. 1. mája 1945 ho oslobodili Američania. Na Norimberskom procese svedčil proti veliteľovi gestapa v Budapešti E. Veesenmayerovi, ktorý s A. Eichmannom organizoval odsun maďarských Židov do koncentračných táborov. Horthyho z vojnových zločinov neobžalovali. S rodinou sa usadil v portugalskom mestečku Estoril, kde aj 9. februára 1954 zomrel. S veľkou pompou ho znovu pochovali v rodnom Kenderesi počas vlády Jozsefa Antalla (4. septembra 1993). Obdiv jeho „historickej úlohy pri záchrane vlasti“ prechádza u našich južných susedov formou reinkarnácie.