Posledné varovanie

Klimatológovia nás znovu varujú. Zdá sa, že už naposledy. Ak naozaj nedôjde k zásadnej zmene súčasného vývoja, s klímou a našou civilizáciou to dopadne všelijako, len nie dobre.

05.11.2014 22:00
debata (3)

V najbližších rokoch by malo ľudstvo naštartovať globálny a trvalý pokles emisií skleníkových plynov, ktoré sú hlavným vinníkom globálneho otepľovania. V opačnom prípade budú zmeny nezvratné a nezlučiteľné so súčasným fungovaním našej komplexnej spoločnosti.

Doteraz najobsiahlejšia správa Medzivládneho panelu pre klimatickú zmenu (IPCC) je najvážnejším varovaním, aké si spoločnosť môže od vedcov predstaviť. Čas sa kráti a globálne trendy hrajú proti nám. Situácia by sa dala prirovnať k vlaku, ktorý sa stále rýchlejšie rúti k útesu. Potrebujeme tento vlak nielen spomaliť, ale aj zmeniť jeho smer.

Problém však spočíva v tom, že vo vlaku ideme všetci, ovplyvňujeme jeho smerovanie, a nik nemôže vystúpiť. Vedci v prvých vagónoch usilovne mávajú rukami a varujú pred katastrofou. Ľudia v zadných vagónoch nič netušia a robia všetko preto, aby vlak zrýchľoval. Veď je stále dokonalejší, bezpečnejší, pohodlnejší a unesie stále viac čoraz spokojnejších ľudí. A ide takto pekne už 250 rokov!

Šéf IPCC Radžendra Pačaurí povedal, že riešení je veľa a sú zlučiteľné s ekonomickým rastom a celkovým rozvojom ľudstva. Pačaurí vychádza z ekonomických modelov, podľa ktorých stačí obetovať iba niekoľko desatín hrubého svetového produktu ročne. Pomôcť by mali aj existujúce technológie, len ich treba lepšie využívať. Bol to však práve Pačaurí, ktorý na margo predošlej správy IPCC z roku 2007 varoval, že na zásadné zmeny nám všetkým zostáva už iba päť rokov. Inak bude neskoro.

Uplynulo sedem rokov a ak sa niečo zmenilo, tak prevažne k horšiemu. Svet plánuje postaviť viac ako tisíc uhoľných elektrární. Hľadáme nové zásoby uhlia, ropy a plynu, hoci už teraz vieme, že ich bezpečne môžeme spáliť menej ako tretinu. Staviame nové cesty, diaľnice a letiská. Centrálne banky a vlády robia všetko, aby svet mohol ďalej rásť – a najmä sa ďalej zadlžovať na úkor ďalších generácií.

S ideológiou ekonomického rastu vraj nemožno vyjednávať. Bez nej vraj nemôžeme fungovať. Naozaj? Veď až do príchodu priemyselnej revolúcie civilizácia dokázala existovať. Život bol síce oveľa náročnejší, ale ľudia mohli byť šťastní, možno viac ako teraz. Nehrozilo zničenie životného prostredia a v hre nebolo dlhodobé prežitie nášho druhu.

Kozmetické úpravy nestačia. Nestačí vymeniť motor vlaku ani zlepšiť trať či kolesá, alebo umyť špinavé okná. Nestačí namontovať veterné turbíny a solárne panely. Nestačí filter na komín, a dokonca ani komín do zeme. Potrebujeme zmeniť smer vlaku.

Podľa niektorých je na vine globalizácia, ktorá nás do súčasných problémov dostala, ale nedokáže nás z nich vytiahnuť. Podľa iných za všetko môže kapitalizmus. Podľa ďalších jednoducho nemáme inú šancu než uplatňovať systém (relatívne) voľného trhu, keďže všetko ostatné zlyhalo.

Lenže čo ak je problém oveľa hlbší? Čo ak nesúvisí so všetkými „izmami“ a „áciami“, ktoré sme dokázali doteraz vymyslieť a používať? Čo ak pramení zo samotnej biologickej podstaty nášho druhu? Znamená to, že by sme sa mali vzdať myšlienky násilného obmedzovania fosílnych palív a prichádzajúcim zmenám sa jednoducho prispôsobiť? Myšlienka je to lákavá, bohužiaľ otepleniu o tri, štyri či nebodaj viac stupňov Celzia sa prispôsobiť nemožno. Určite nie v počte siedmich miliárd ľudí a určite nie tak, aby sa život nestal neznesiteľný.

Niekto to už vie, mnohí z nás to iba tušia. Máme však vôľu na skutočnú zmenu? Varovanie prichádza skutočne v hodine dvanástej.

© Autorské práva vyhradené

3 debata chyba
Viac na túto tému: #emisie #globálne otepľovanie #klimatológovia