Vízie sociálneho systému

Funkčný a správne nastavený sociálny systém musí spĺňať základné požiadavky.

11.11.2014 22:00
debata (3)

Zásadou je, že má podať pomocnú ruku osobám v hmotnej núdzi, no iba do takej miery, aby nevytváral ich trvalú závislosť od sociálneho systému. Naopak, mal by ich motivovať a posúvať do pracovného procesu. Musí byť takisto prehľadný a schopný reagovať na zmeny v situácii ľudí v sociálnej sieti adekvátne a promptne v reálnom čase, čím vylúči neopodstatnených poberateľov zo systému.

Dobre nastavený sociálny systém je jedným zo základných predpokladov zvyšovania zamestnanosti a zapájania nielen marginalizovaných skupín do pracovného procesu. Môžeme zvýšiť platy zamestnancom úradov práce, zlepšiť informovanosť o pracovných príležitostiach a dostupnosť vzdelávania pre marginalizované skupiny. Ak sa však nezamestnaným neoplatí pracovať, sú tieto opatrenia zbytočné.

Najväčšiu časť osôb odkázaných na sociálny systém v jeho najužšom chápaní tvoria nezamestnaní, z ktorých mnohí už dlhší čas nemajú prácu. Miera dlhodobej nezamestnanosti bola u nás v rámci Európskej únie vždy jednou z najvyšších, respektíve až do krízy najvyššia. Hlavnou príčinou toho je popri štrukturálnych problémoch slovenskej ekonomiky nevhodne nastavený sociálny systém a málo účinné aktívne opatrenia trhu práce, ktoré vytvárajú tzv. sociálnu pascu.

Základnou, i keď v skutku vágnou, premisou je, že pracujúci sa musia mať lepšie ako tí, čo nepracujú. V súčasnosti táto požiadavka vo viacerých prípadoch nie je splnená. Niektorí nezamestnaní preto odmietajú pracovať, lebo by tak prišli o časť príjmu zo sociálneho systému. Systém, ktorý toto umožňuje, nielenže nemotivuje súčasných nezamestnaných nájsť si robotu, ale má negatívny vplyv aj na ďalšie generácie. Tie si kľučkovanie pomedzi normy osvojujú od útleho veku a považujú ho za bežnú súčasť života.

V súčasnosti existuje niekoľko hraníc pracovného príjmu, ktorých prekročením si človek zníži čistý príjem. V správne nastavenom sociálnom systéme by takéto hranice nemali existovať – výška poskytovaných dávok by sa mala postupne znižovať s rastúcim pracovným príjmom. Špecifickým prípadom je poistenie v nezamestnanosti. Súčasné nastavenie poskytuje nezamestnaným rovnakú, konštantnú a pomerne štedrú dávku v nezamestnanosti počas prvých šiestich mesiacov, čo nie je dostatočne motivujúce.

Nároky na získanie tejto dávky sú pomerne prísne (platenie poistného aspoň dva roky počas posledných troch), čo zneprístupňuje toto poistenie sezónnym pracovníkom a osobám, ktoré často migrujú medzi zamestnanosťou a nezamestnanosťou. Dôsledkom je dlhodobá vysoká prebytkovosť tohto fondu v Sociálnej poisťovni. Zavedenie klesajúcej dávky v nezamestnanosti by človeka motivovalo zamestnať sa v čo najkratšom čase, ale zároveň by mu poskytlo žiadaný sociálny vankúš.

Súčasný systém sociálnej pomoci je veľmi neprehľadný a bežnému poberateľovi neumožňuje, aby sa v ňom zorientoval. Existuje v ňom veľké množstvo dávok a výnimiek. Inak sa pozerá na finančné toky od obce a inak od nadácie. Zavedenie rovnosti príjmov pred zákonom by minimalizovalo nerovnosť medzi vykazovaným a skutočným príjmom a vylúčilo by neopodstatnených poberateľov zo systému.

Ponechať treba iba výnimky, ktorých uplatňovanie je logické (aby sa v rámci jednej pomoci nesiahalo na inú pomoc), a výnimky zaručujúce dodržanie zásady „pracovať sa oplatí“. Aby bol systém pružný a pripravený čo najskôr poskytnúť pomoc tým, ktorí ju potrebujú, a zároveň schopný prepúšťať neoprávnených poberateľov spod svojej ochrany, je nevyhnutné vytvoriť podmienky na rýchle reakcie. K tomu by vo veľkej miere prispelo posilnenie kompetencií terénnych sociálnych pracovníkov, ktorí poznajú individuálnu a konkrétnu situáciu svojich klientov.

© Autorské práva vyhradené

3 debata chyba
Viac na túto tému: #sociálny systém