Spoločenská dohoda

Nech už u nás vládol ktokoľvek, nemenila sa vôľa verejnosti smerovať k vyspelým a prosperujúcim demokraciám na Západe.

17.11.2014 22:00
debata (17)

To je prvý z dlhodobých programov, ktorý vznikol v Novembri 1989. Hádam najviac sme si túto vôľu uvedomili 10. decembra na Deň ľudských práv, keď sme pochodovali do Hainburgu na rakúskej strane Dunaja. Pochod, ktorý sme nazvali Ahoj, Európa!

Druhou spoločenskou dohodou, z ktorej mám rovnakú radosť, je zmena národnej paradigmy, symbolicky naštartovaná zmenou slovenskej hymny. Tú zmenu urobili priamo ľudia na bratislavskom Námestí SNP, keď sme im navrhli spievať namiesto slov „zastavme sa, bratia“ – „zastavme ich, bratia“.

Už roky predtým som sa hanbil za tento oportunistický text našej hymny. Veď akoby sa národ priznával, že keď hromy bijú, tak sa Slováci schovajú a počkajú, kým búrka neprehrmí. Mali sme veru hymnu zbabelcov! Ale jej zmenou sme odštartovali, ako dúfam, aj zmenu paradigmy slovenského postoja k svetu.

Myslím si, že nové pokolenia Slovákov už opúšťajú stratégiu prežitia pasivitou a vytrvaním. Prijímajú za svoje, že na výzvy sveta určite treba reagovať aktívne. Je fajn vidieť ľudí, ako sa usilujú o úspech. Ako sa snažia vzdelávať, športovať, starať sa o svoje zdravie. Naozaj zobrali veci do svojich rúk väčšmi než ktorákoľvek z generácií minulého storočia.

A veru sme za posledné štvrťstoročie nedosiahli málo. Ešte v roku 1989 sme obnovili slobodu a ľudské práva. O rok nato sme usporiadali prvé slobodné voľby, parlamentné aj komunálne. V roku 1993 sme zase založili vlastný, samostatný štát. V roku 1998 sme potvrdili naše smerovanie na Západ. V roku 2004 sme vstúpili do Európskej únie, v roku 2007 do schengenského priestoru a o dva roky neskôr sme zaviedli spoločnú európsku menu. Všetky tieto kroky smerovali k cieľu, aby sa Slovensko priblížilo k prosperujúcim a usporiadaným demokraciám Európy.

Iste, mnohé kroky boli ťažké. Veď aj dnes tento náš úspešný príbeh kalí nespokojnosť s tým, ako sa tu kradlo a dosiaľ kradne prostredníctvom politických strán. Ale nápravu máme v rukách my všetci. Môžeme sa zastať poctivých politikov alebo kašlať na nich. A potom už iba nadávať, ako štát obsadili finančné skupiny.

Všetko zatiaľ závisí od nás samých, no to veru nemusí trvať naveky. Ak slušných politikov nepodporia občania, tak sa bude kradnúť ďalej, ba môžu sa vrátiť aj staré časy. To je to čaro a zároveň riziko demokracie.

Do ďalšej dvadsaťpäťky ideme dramaticky. Predseda slovenského parlamentu odstúpil pre podozrenia, že má niečo so kšeftami v zdravotníctve. Možno sa vec vyšetrí, možno nie, no jeho gesto treba prijať ako známku, že demokracia zreje a že verejná mienka naberá na váhe. Aj preto za najakútnejšiu otázku 25. výročia Novembra považujem ochranu slobody slova.

Znovu treba venovať pozornosť slobodnej žurnalistike na pôde verejnoprávnych médií aj obnoveniu dialógu a logických vzťahov medzi politickou prevádzkou a životom občanov. Stoja pred nami ešte mnohé mláky a je fakt, že na ceste od Novembra 1989 sme stúpili hádam do každej kaluže. Ale vždy sme kráčali ďalej, dopredu. Držte sa, priatelia.

© Autorské práva vyhradené

17 debata chyba
Viac na túto tému: #17. november 1989 #Ján Budaj