Priveľa generálov po bitke

Komunálne voľby potvrdili dlhodobý trend, ktorý pozorujeme vo väčšine štátov Európy. Dôvera tradičných inštitúcií a politických strán neprestajne klesá.

18.11.2014 22:00
debata

Narastajúca časť občanov to rieši tým, že ignoruje voľby, ktorých výsledok, aspoň podľa nich, nič zásadne nezmení. Druhá, mnohokrát popálená a sklamaná, skupina stále verí a usiluje sa loviť medzi novými, netradičnými subjektmi a tvárami, ktoré vzbudzujú dojem nezávislosti.

Spokojnosť so sobotňajším hla­sovaním závisí od toho, ako vysoko si latku nastavíme. Vyše 48-percentná účasť je obdivuhodná v porovnaní s májovými eurovoľbami, v ktorých sme dosiahli po tretí raz európsky rekord – magickú trinástku. V porovnaní s predposlednými komunálnymi voľbami však ide o viac ako jednopercentný pokles. Ocitli sme sa na nižšom čísle ako v prípade posledných parlamentných a prezidentských volieb. Pritom by sa čakalo, že miestna politika ľahšie osloví občana, ku ktorému má prirodzene bližšie.

Voľby ukázali na logickú závislosť. S výškou počtu obyvateľov miest a obcí rastie anonymita. Pre mnohých bilbord nestačí, aby mali pocit, že vedia objektívne posúdiť konkrétneho kandidáta. Volebné komisie v malých dedinkách sa skutočne nenudili. Dlhú chvíľu mali skôr vo väčších sídlach. Veľmi nízky záujem v Nitre súvisel s tým, že staronového primátora považovali za jednoznačného favorita. Naproti tomu v Bratislave a Košiciach sa očakával tvrdý boj s nejasným výsledkom. Ale aj tak zostali dve tretiny voličov doma.

Uzákonenie priamej voľby starostov a primátorov a väčšinový systém voľby poslancov bolo šťastným riešením. Už samotná možnosť kandidovania nestraníkov narúša zabetónovanú stabilitu, ktorá býva v demokracii skôr na prekážku ako na úžitok. Kandidáti bez podpory zaužívaných strán zväčša tiež nie sú anjelmi, no pôsobia ako šťuky medzi kaprami v politickom rybníku, ktorý je stále pokojnejší a mútnejší.

Komunálna politika si na rozdiel od celoštátnej vyžaduje viac pragmatickosti, hoci vie byť rovnako nemilosrdná a pokúšaná klientelizmom. Prináša zvyčajne väčší dôraz na osobnosť a menší na stranícke prostredie. Býva menej poznačená ideologickými rozdielmi. Na miestnej úrovni vznikajú dobre fungujúce koalície, ktoré fundamentalistickí straníci a analytici nevedia prehltnúť.

Zvolenie Petra Bročka na čelo trnavskej samosprávy potvrdilo, že nová tvár bez väčšieho finančného a politického zázemia nie je bez šancí. Nástup najmladšieho primátora v krajskom meste ukazuje, že bilbordy ani v konzumnej spoločnosti presýtenej reklamou nezaručujú úspech.

Aj príklad z Bánoviec nad Bebravou, kde pred štyrmi rokmi prekvapivo a tesne vyhral nováčik, navyše bez opory tradičných organizácií a plného mešca peňazí, ukázal, že pre mesto alebo obec neštandardnosť nemusí znamenať tragédiu. Marián Chovanec svoj post tentoraz obhájil s ešte väčším náskokom.

Viac ako tretinový podiel zvolených nezávislých členov nových samospráv a ich rozličný stupeň väzby na miestne stranícke štruktúry neumožňuje jednoznačne porovnať úspešnosť zabehaných strán a straničiek. Napriek tomu po vyhlásení výsledkov mnohé z nich ožili a pasujú sa za úspešné. A to sa nedeje na Slovensku prvý raz. Dodatočné prihlásenie sa najmä menších subjektov k úspešným kandidátom vyvoláva úsmevy. Po bitke je každý generál, ale matematika sa nedá oklamať. Víťazi nemôžu byť všetci. Postupy v piešťanskej nemocnici niekde zneistili časť voličov Smeru, ale nespôsobili ich presun ku konkurencii. Naopak, vládnuca strana si polepšila. Udržala si dominanciu aj vďaka tomu, že drobiacej sa pravici naďalej chýba alternatívna vízia a líder.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #komunálne voľby