Proces možno prirovnať ku spojeným nádobám. Podpora tretej vlády Viktora Orbána sa výrazne znížila po nedávnych demonštráciách proti zavedeniu internetovej dane. Ukázalo sa, že približne dve tretiny protestujúcich nemali prepojenie na politické strany. Navyše iba 21 percent protestujúcich sa hlásilo k nejakej politickej strane: k Jobbiku 8¤percent, k Spolu-PM 6,6, k Fideszu 4, k DK 0,9, k MSZP 0,8 a k LMP 0,6¤percenta. Čísla sú zaujímavé, lebo prvýkrát dokazujú anonymnú nespokojnosť prívržencov Fideszu.
Obamov „čierny zoznam“ vysokých Orbánových úradníkov, ktorým zakázali vstúpiť na pôdu USA, na popularite Fideszu nepridal. Pred zverejnením tohto zákazu sa obľúbenosť vládnej strany v polovici októbra pohybovala na úrovni 32, počiatkom novembra však klesla na 29¤percent. Prieskum u tých istých respondentov ukázal, že maďarská verejnosť promptne reaguje na kritiku zo zahraničia.
Orbán už dlhšie nepredkladá nové témy a jeho prejavy sú opakovaním starých fráz. Pôvodná koncepcia „spoločnosti zakotvenej na práci“ v praxi nefunguje a vníma sa ako predlžovanie agónie beznádeje.
Politológovia tvrdia, že fungovanie terajšej vlády výrazne závisí od rozhodnutí premiéra. Bez neho sa nič neudeje a o problémoch sa verejne nediskutuje. Bezradnosť Orbánovho kabinetu ilustruje prípad, keď premiér bol na návšteve svojej dcéry vo Švajčiarsku. Činnosť vlády sa vtedy sparalizovala. Zodpovední úradníci nekonali, ani keď sa na Alžbetinom moste zišlo tridsaťtisíc protestujúcich.
Ministerskí úradníci sú dnes podnájomníkmi predsedu vlády. On sa na politických oponentov usmieva. V médiách málokedy odpovie na zmysluplnú otázku komentátora. Ukazuje sa, že v Maďarsku vymizol ľudský prístup pri riešení spoločenských problémov.
Orbán nie je typ politika, s ktorým sa možno dohodnúť na kompromise. Je vodcom, ktorý svojim vlastným postupne stavia zákerné pasce. Svedčí o tom častá výmena funkcionárov na vysokých postoch. V Maďarsku dnes nedominuje politika jednej strany, ale vôľa jedného človeka. Ildikó Lendvaiová, bývalá politička Maďarskej socialistickej strany (MSZP), vyhlásila, že opozičné strany, okrem Jobbiku, nie sú schopné diskutovať s občanmi ani na sociálnych sieťach, kde sa výrazne ovplyvňuje verejná mienka.
Kritizuje postoje svojej bývalej strany, že prehrala opakované komunálne voľby v meste Ózd, kde pred ôsmimi rokmi získali dvojtretinovú väčšinu. Tentoraz Jobbik dosiahol – aj pomocou voličov MSZP – podobný výsledok.
Miestny predseda strany vyhlásil, že ľavičiari v Ózde natoľko nenávidia Fidesz, že uprednostnili radšej kandidáta Jobbiku. Analytik agentúry Political Capital lakonicky poznamenal: „Voliči MSZP chceli vidieť predovšetkým prepad Fideszu. Svojou nenávisťou však dosiahli iba prehru zdravého rozumu.“
Ďalšou príčinou poklesu popularity Fideszu je sľúbená záchrana devízových dlžníkov. Ukázalo sa, že tento projekt je iba planý sľub. Problémom je mechanizmus zámeny švajčiarskych frankov na maďarské forinty. Banky presadili zásadu, že prepočty devízových pôžičiek sa musia uskutočniť podľa pohyblivého kurzu na trhu peňažných ústavov.
Dlžníci už uverili odborníkom, ktorí predpovedali, že ak základná úroková sadzba bude časom narastať, potom sa aj hodnota úverov nevyhnutne zvýši. Takže platcovia zahraničných úverov neprerobili ani nezarobili. Z devízového dlžníka sa stal dlžník vo forintoch s pohyblivým kurzom. Orbánova vláda sarkasticky pripomína dlžníkom staré maďarské porekadlo: Tu máš nič, drž ho dobre!
Smutnou realitou je, že Jobbik boduje aj pomocou bezmocných socialistov.