V slovenských médiách sa tomu, žiaľ, málokedy venuje pozornosť a ešte menej veľkým kauzám európskeho významu. Ako sa teda dá ľahko a jednoducho neplatiť dane, ak ste veľká firma? Schém je samozrejme viacero, všetky sa však zameriavajú na rozdiely v zdaňovaní medzi jednotlivými štátmi a vôbec na rozdiely medzi právnym chápaním vzťahu medzi materskou a dcérskymi firmami a ďalšími právno-ekonomickými definíciami.
Preto mnoho firiem založilo jedno zo svojich sídiel v Luxemburgu – kde využívajú systém vnútorných pôžičiek medzi materskou a dcérskymi firmami za obrovský úrok. V podstate ide o virtuálne peniaze. Luxembursko zase vydávalo týmto firmám "daňové rozhodnutia”, podľa ktorých mali zvýhodnené zdaňovacie podmienky v domácich krajinách. Na konci reťazca tieto firmy zdaňujú svoje zisky len vo výške čosi vyše jedného percenta.
Tu nehovoríme o startupoch, malých podnikateľoch, začiatočníkoch, ktorých skutočne gniavi daňové zaťaženie a mnohé iné obštrukcie kladené drobnému biznisu. Hovoríme o Pepsi, Fiate, farmaceutických koncernoch, o korporáciách, ktoré sa nachádzajú v zozname sto najziskovejších firiem roka. Ich zisky sa pohybujú v miliardách. Iba farmaceutická firma Shire získala na spomínanej schéme 1,9 miliardy dolárov, ktoré zdanila do výšky dva milióny. To je tá rovná daň v praxi!
To, že je čosi legálne, neznamená, že je to legitímne. Ak je niečo v súlade so zákonom, respektíve priamo mu neodporuje, neznamená to, že je to morálne a spravodlivé. Za takým únikom daní stoja totiž na druhej strane občania, ktorí musia platiť 20-percentné odvody a ak ich neodvedú, úrady si ich nájdu aj v Luxemburgu.
Aj pre takéto úniky počúvame o tom, že v štátnej kase nie sú peniaze na dôchodky, na poriadne zdravotníctvo, kvalitné školstvo, nebodaj na slušné platy pre lekárov. A čo pre lekárov, ani len pre zamestnancov tých istých korporácií, ktoré krátia na daniach, ale zo ziskov ktorých ich pracovníci neuvidia na výplatnej páske vôbec nič. V zásade nás okrádajú všetkých.
Na Slovensku je, žiaľ, slobodné podnikanie nedotknuteľným symbolom slobody. Do takej miery, že nedokážeme kritizovať nemorálne korporátne praktiky podkopávania štátov a sociálneho zabezpečenia občanov. Nielen sloboda podnikania a sloboda prejavu mali byť výsledkom novembrovej revolúcie. Chceli sme si nechať to dobré a vyhnúť sa tomu zlému, dosiahnuť istý blahobyt a dôstojnosť, ktoré by sme zakotvili v ekonomických a sociálnych právach. Ale tie stoja peniaze, ktoré namiesto v našich právach končia na súkromných účtoch na Kajmanských ostrovoch.
Jedno periodikum použilo na tento únik titulok Prešibaní obchodníci, pričom rozmer krátenia na daniach sa ročne pohybuje v toľkých desiatkach miliárd, že ten titulok mal obsahovať skôr slová ako "nemorálni obchodníci”, "žalár” alebo "najväčší podvod”. Aj keď je mnohým jasné, že firmy "optimalizujú” daňové zaťaženie tak, že na konci roka vyzerajú ako neziskové organizácie, je dôležité vedieť, ako tieto schémy fungujú a ako im predchádzať. Je zároveň zrejmé, že sa to netýka len Luxemburska, ale mnohých iných štátov, daňové raje nevynímajúc.
O dôvod viac, prečo zjednocovať zdaňovacie systémy v Európskej únii. O dôvod viac, prečo s ostatnými krajinami spolupracovať a neupravovať si daňové zákony v rámci akejsi špinavej konkurencieschopnosti. Lebo na konci sme to vždy my, kto na to dopláca.