Po páde Berlínskeho múra, keď do ich energetického sektora vstúpili podniky z rozvinutých krajín, sa preprava ropy a zemného plynu stala oblasťou sporov, diskusií, ale aj konfliktov. Po rozšírení Európskej únie o nových členov sa presadzuje téza o znížení energetickej závislosti regiónu od Ruskej federácie a zníženie rizík spojených s jedným dodávateľom.
Prvou reakciou bolo vytvorenie projektu plynovodu Nabucco. Ten mal viesť z Turkménska a Azerbajdžanu do krajín EÚ s kapacitou 26 až 32 miliárd kubických metrov ročne. Denník Guardian odhadol cenu plynovodu na 14 miliárd eur. Projekt sa zmrazil, lebo nebolo jasné, kto vôbec naplní plynovod zemným plynom.
Ruská federácia považovala využívanie plynovodov cez Ukrajinu a Poľsko za riziko a nechcela byť pri preprave zemného plynu a ropy závislá od strednej a východnej Európy. Prvou reakciou bolo dostavanie Baltického ropovodného systému a vybudovanie terminálu určeného na prepravu ropy tankermi cez Baltické more. Druhou reakciou boli projekty North Stream (Severný tok) a South Stream (Južný tok).
Plynovod South Stream mal viesť 900 kilometrov po dne Čierneho mora a mal byť položený v hĺbke maximálne dva kilometre pod hladinou mora. Plánovalo sa, že sa bude zásobovať z ruských nálezísk, ale aj zemným plynom zo Strednej Ázie. Uvažovalo sa, že by ročne mohol prepraviť 30 miliárd kubických metrov. Mal stáť 16 miliárd eur.
Koniec tohto projektu oznámil pred niekoľkými dňami prezident Vladimir Putin v Ankare na spoločnej tlačovej konferencii s prezidentom Turecka Recepom Tayyipom Erdoganom. „Ak berieme do úvahy to, že sme dosiaľ nedostali povolenie od Bulharska, myslíme si, že Rusko v týchto podmienkach nemôže pokračovať v realizácii daného projektu. Nemôžeme začať s výstavbou v mori dovtedy, pokiaľ nemáme povolenie od Bulharska,“ povedal Putin. Poznamenal, že ak Európa nechce uskutočniť tento projekt, tak sa nebude robiť. Nový plynovod pôjde tiež po dne Čierneho mora, ale do Turecka. Európska časť plynovodu zostáva na rozhodovaní európskych krajín.
Pri sporoch a ekonomických rozhodnutiach, ktoré riešia ich podstatu, vždy niekto prehrá a iný vyhrá. Pri sporoch Kyjeva s Moskvou ohľadom prepravy zemného plynu prehrali krajiny, cez ktoré idú plynovody z Ukrajiny. Poplatky, ktoré dostávali v minulosti, sa zmenšia a po istom čase môžu ešte klesnúť. Vyhráva Nemecko, ktoré dostáva plyn priamo z Ruska cez plynovod North Stream.
Pri sporoch EÚ, ktoré sa týkali plynovodu South Stream, prehrávajú štáty, cez ktoré sa mal prepravovať zemný plyn. Vyhráva jednoznačne Turecko. To bude plynovod stavať a podľa predpokladov aj prevádzkovať podzemné zásobníky na hraniciach s Gréckom. Od 1. januára 2015 bude mať Turecko zľavu 6 percent na dodávky zemného plynu z Ruska. Objem prepravovaného plynu cez nový plynovod by mal byť taký istý ako v prípade South Stream – 63 miliárd kubických metrov ročne.
Ankara vyhráva aj v obchode, lebo sa nepripojila k sankciám a môže do Ruska vyvážať potraviny. A to nie je všetko. Podľa predbežných plánov by mali obe krajiny strojnásobiť vzájomný obchod na 100 miliárd amerických dolárov. Je známy aj prvý veľký turecký inštitucionálny investor v Rusku: stavebná firma Renaissance Holding podpísala so štátnym Ruským fondom priamych investícií dohodu o investovaní 400 miliónov USD do systému zdravotníctva, infraštruktúry a obchodných centier.
Počas krízy na Ukrajine sa Európska únia čoraz viac snažila zastaviť projekt South Stream. Každá reakcia vyvoláva protireakciu, alebo: aký požičaj, taký vráť.