Predstavil poslucháčom koncepciu SMK o prežití a náraste maďarskej menšiny na Slovensku, ako aj o podmienkach dobehnutia hospodárskej zaostalosti južného Slovenska.
József Berényi vyhlásil, že slovenské politické elity zastávajú odmietavé stanovisko k návrhom na rozšírenie práv maďarskej menšiny. Cez médiá verejne požiadal vládu v Budapešti, aby podporila nový dokument z dielne SMK, čím získajú slovenskí Maďari rešpekt u väčšinového národa.
„Sčítanie obyvateľstva v roku 2011 ukázalo, že počet Maďarov na Slovensku výrazne poklesol. V priebehu dvadsiatich rokov prišli o 110-tisíc duší. Kým v roku 1961 podiel Maďarov bol 12,4-percentný, v súčasnosti je už len 8,5-percentný. Navyše ekonomické zaostávanie južného Slovenska, kde Maďari žijú, je výrazné. Politika štátnej podpory, investície zahraničných investorov, ako aj rozvoj infraštruktúry zaostávajú za celoštátnym priemerom. Z desiatich okresov, kde je najväčšia nezamestnanosť, je šesť-sedem na južnom Slovensku. Z uvedeného vidno, že je potrebné, aby Národná rada Slovenskej republiky prijala komplexný zákon o reformách a financovaní národnostných menšín, ako aj o územnosprávnom usporiadaní, ktorý by umožnil Maďarom žijúcim na južnom Slovensku prežitie, pribúdanie a hospodársky progres,“ vyhlásil Berényi.
Maďarská tlačová agentúra následne zverejnila návrhy SMK na samosprávne usporiadanie regiónov obývaných Maďarmi. Prvý návrh predpokladá zásadnú zmenu inštitútu samosprávy tam, kde maďarská menšina v obci je menšia ako 50 percent. V obciach, kde počet maďarských občanov prevyšuje polovicu, SMK vyžaduje kreovanie menšinovej samosprávy formou územnej autonómie.
Zaujímavá bola reakcia maďarských politických elít na koncepciu SMK. Keďže oznam odznel za hranicami Slovenska, očakávalo sa, že zareaguje predovšetkým maďarská vláda. Ona však onemela. Viktora Orbána v súčasnosti zrejme trápia iné medzinárodné problémy. Nijaká ozvena nezaburácala ani od mimovládnych organizácií, čo zrejme prekvapilo predstaviteľov SMK.
Jediným komentátorom koncepcie bol vedecký pracovník Fórum inštitútu v Šamoríne László Öllös. Povedal: „Vážnym nedostatkom dokumentu SMK je, že nebol paralelne uverejnený v slovenčine ani v angličtine, čo dáva priestor neprajníkom na jeho dezinformáciu.“
Iniciatívu SMK podporil iba Károly Pánczél, predseda maďarského parlamentného výboru Národnej spolupatričnosti na konferencii v Šamoríne.
Spomínaný elaborát vrele privítala Sedmohradská maďarská ľudová strana v Rumunsku. Ústami predsedu Tibora Toróa vyjadrila sympatie s úsilím Maďarov o autonómne usporiadanie regiónov vo Felvidéku. „Sedmohradskí Maďari sú osudom spojení s bratmi na Slovensku. Gniavia nás rovnaké nebezpečenstvá. Vysťahovanie a asimilácia. Riešením je návrh Rady Maďarskej autonómie v Karpatskej kotline z roku 2011: Garancie pre zachovanie a rozvoj maďarských menšín môžu zaručiť iba územné právne formy autonómie, odkázal na Slovensko.
Takže, rumunskí Maďari poučili občanov Slovenska o základných právach etnických menšín – umožniť im slobodne sa rozhodnúť o vlastnom osude.
Čo k tomu všetkému dodať? Slovenskí politici stíchli podobne ako Fideszom riadení susedia na juhu. Načo vzbudzovať vášne a otvárať neriešiteľné problémy? Nazdávam sa, že hlas SMK je iba vajataním zo záhrobia. Nemáme však istotu, či tento druh akustického šumu je produktom vysnenej budúcnosti alebo je ozvenou spoločnej histórie našich národov. Verím, že Slovenskej republike zatiaľ nehrozí nijaká forma politickej fragmentácie. Alebo hrozí? Ukrajina nech je mementom.