Keď ani darovanie nie je zadarmo

Hovorkyňa ministerstva hospodárstva a Fondu národného majetku nedávno nazvala vyše 300-tisíc občanov nezodpovednými. Nepostavili sa totiž ešte do radu ako ovce a nedarovali svoje akcie FNM, ako to už urobilo 400-tisíc vyľakaných majiteľov bezcenných účtov! A pred nimi ďalší z vyše milióna, ktorým zostali na účtoch papiere z kupónovej privatizácie.

16.12.2014 22:00
debata (2)

Centrálny depozitár cenných papierov SR (CDCP) zaviedol absurdné poplatky za prvej vlády Roberta Fica 1. januára 2008. Keďže niekoľko rokov poplatky nevyberal, na mieste je otázka: Čo ho k takému kroku viedlo?

Dnes sa už aj mnohí tí, čo sa poslušne postavili do radu, aby darovali svoje akcie štátu, čudujú, prečo im za akcie z tej istej kupónky z Česka prichádzajú slušné dividendy, ale nik od nich nežiada absurdné poplatky za vedenie účtov. A u nás?

„Výška poplatku sa určuje od účtovnej hodnoty akcií. Platiť teda musia aj majitelia skrachovaných a neexistujúcich firiem,“ vysvetľujú prostému ľudu našu absurditu výpalníci z centrálneho depozitára. Deje sa tak napriek tomu, že nejestvuje súvislosť medzi menovitou hodnotou cenných papierov a nákladmi na ich evidenciu na účtoch, ako to pri pokuse spoplatniť vedenie účtov v obdobnom prípade konštatovala kontrola v Česku. Nejestvuje však ani nijaká služba, ktorú by svojim poplatníkom CDCP poskytoval. Ak chcú oficiálny výpis z účtu, musia si ho kúpiť.

Pri transformácii bývalého Strediska cenných papierov boli majitelia účtov ubezpečení, že tí, čo nebudú aktívne obchodovať s cennými papiermi, za ich vedenie od 1. januára 2003 už platiť nebudú. Mali platiť iba za služby depozitára pri prevode alebo predaji cenných papierov. Obdobné organizácie vo svete nežijú z ich evidovania, ale najmä z poplatkov za pohyb cenných papierov.

Náš depozitár však nie je schopný získavať zdroje na svoju prevádzku vo svete štandardným spôsobom, teda z poplatkov z obchodovania cenných papierov. Zistil, že takéto služby poskytuje iba necelým dvom percentám majiteľov účtov. Tak si svoje živobytie zaobstaral tak, že spoplatnil vedenie účtu aj tým, ktorým protislužbu neposkytuje. Absurditou je, že poplatok vypočítal z menovitej hodnoty akcií, teda aj roky bezcenné akcie majú stále cenu pôvodnej tisíckorunáčky.

To však platí iba jednostranne. Ponuku, že ak CDCP poplatok vypočítaval z nominálnej hodnoty akcií, tak aj jeho úhradu centrálnemu depozitáru možno uskutočniť prevodom cenných papierov tiež v ich nominálnej hodnote, čiže za rovnakých podmienok a v rovnakých platobných jednotkách, depozitár odmietol.

Nemožno sa potom čudovať, že dôchodca, ktorému príde z CDCP za vedenie účtov v podstate bezcenných papierov za roky 2008 a 2009 platobný rozkaz na 331,94 eura, je naštvaný. Oprávnene.

Za vlády Ivety Radičovej jej nominanti doviedli celú vec do úplného absurdna, keď dozorná rada CDCP 31. decembra 2010 po tom, čo sa v predchádzajúci deň stali členmi predstavenstva a dozornej rady, schválila ešte absurdnejší cenník. Totiž po tom, čo si ľudia odstáli v radoch vymoženosť a darovali akcie FNM nad limit, ktorý dovtedy nebol pre väčšinu ľudí spoplatnený, zrazu spoplatnili aj majiteľov účtov, ktorým na ňom zostala čo i len jediná bezcenná akcia.

Nezmyselné poplatky by sa nemali vyberať od občanov, ale od spoločností, ktoré akcie vydali, alebo depozitáru uhradil sporné náklady štátny rozpočet, do ktorého odviedol jeho predchodca zvyšok prostriedkov vyzbieraných pri organizovaní kupónovej privatizácie. Prípadne sa akcie premenili na listinné, vydali ich majiteľom a celý pochybný a už takmer nepotrebný depozitár sa zrušil. Namiesto toho sa však organizuje nákladná propagácia ešte nákladnejšieho výmyslu darovania akcií naspäť štátu.

Samozrejme, nie je to zadarmo, ale zarábajú na tom nominanti momentálne vládnucich strán v spoločnostiach a pracoviskách zriadených špeciálne na tento účel. Za Radičovej vlády na tomto výpalníctve začali zarábať firmy blízke SDKÚ, po voľbách sa nič nezmenilo, iba osoby a ich obsadenie. Je niekoľko spôsobov, ako sa stali akcie bezcennými. No štát a jeho dohľad bol vo všetkých variantoch zodpovedný za to, že sa na účtoch najmä ponížených dôchodcov stali drobní akcionári celkom bezcenných akcií.

CDCP musí veľmi dobre vedieť, že ide o nejestvujúce spoločnosti, ktorých akcie nie sú akciami, a mal by ich z moci úradnej vymazať z evidencie. No on namiesto toho naháňa občanov, aby za takúto absurdnosť platili. Pritom si poplatky stanovuje jednostranne. Bez toho, aby s občanom uzatvoril nejakú zmluvu o podmienkach vedenia účtu cenných papierov, ktoré si navyše občan dobrovoľne do depozitára neuložil. Namiesto toho, aby vymáhal poplatky od neporiadnych emitentov, ktorí si svoje povinnosti nesplnili, zaútočil na poriadnych a poslušných občanov.

© Autorské práva vyhradené

2 debata chyba
Viac na túto tému: #akcia #ministerstvo hospodárstva #Fond národného majetku