Hoci poslednú otázku Ústavný súd zamietol, je zrejmé, že snaha o zákaz registrovaných partnerstiev, ktoré už uznali takmer všetky okolité krajiny, svedčí a veľkých ambíciách konzervatívnej loby.
Keďže prvá otázka je o slovíčkach a je jedno, či sa párový inštitút nazve registrované partnerstvo alebo manželstvo, referendum bude riešiť predovšetkým otázku adopcií. Niet pochýb, že tu je maximálna opatrnosť namieste. Preto aj súd zo zákona skúma, či má osvojiteľ predpoklady na adopciu, či jeho zdravotné, osobnostné a morálne predpoklady a spôsob života budú v záujme dieťaťa.
Zákon nevylučuje, aby si dieťa osvojili aj manželia na vozíčku, obyvatelia rómskej osady a podobne, ale závisí od úradov a súdov, aby dôsledne vyhodnotili, či to zodpovedá najlepšiemu záujmu dieťaťa a v prípade, že je iná možnosť, asi ju pravdepodobne a bez diskriminácie uprednostnia.
To neznamená, že menej vhodné možnosti je nevyhnutné ústavne zavrhnúť, pretože v domovoch na Slovensku stále čaká na svoju šancu priveľa detí. Preto zákaz adopcií registrovaným partnerom teraz, kým ešte tieto ani nie sú legálne, bez hlbšej diskusie a analýzy, sa dá označiť prinajmenšom za predčasný. Ale možno nevytvorenie časového priestoru a vylúčenie diskusie je účelové.
A pokiaľ ide o zákaz registrovaných partnerstiev, ku ktorému iniciátori referenda tiež smerovali? Argumentovali ochranou rodiny. Nikde som nenašla, čím by registrované partnerstvá mali poškodiť tie heterosexuálne. S postojom, že diskrimináciou vyriešime problém, nesúhlasím.
Pred približne sto rokmi cirkev argumentovala ochranou rodiny, keď upierala ženám právo na vzdelanie, prácu a účasť na voľbách. Tiež chcela ideál rodiny budovať na úkor práv a dôstojnosti skupiny ľudí, v tomto má cirkev veľa spoločné s komunizmom.
Pokiaľ slová o ochrane rodiny budú v praxi smerovať viac k útokom ako k skutočnej pomoci v oblasti sociálnych vecí, zdravotníctva, lacných škôlok či zariadení pre seniorov, rodinu neochránia.
Predstava dvoch otcov sa nejaví ideálna. Ale pri štatistikách o rozsahu domáceho násilia, o počtoch rodín žijúcich pod hranicou chudoby a rozvodov sprevádzaných hádaním sa o deti a o peniaze, ktoré deti poznačia na celý život, sotva možno za ideál považovať jedinú normu.
Nedokázalo sa, že by registrované partnerstvá negatívne ovplyvnili život manželských párov a detí. Skôr naopak. V štátoch, ktoré rešpektujú práva párov rovnakého pohlavia, pretože vo všeobecnosti stavajú na rešpekte človeka a na princípe, že cirkevné ideológie musia akceptovať práva ľudí, nie naopak, sa rodinám darí lepšie ako v krajinách, kde je to inak.
Príklon štátu na jednu či druhú stranu závisí od histórie a kultúrno-duchovnej vyspelosti národa. Tak ako v USA sú odporcami párov rovnakého pohlavia najmä štáty bývalého otrokárskeho juhu a opakom je napríklad New York, aj Slovensko musí vybojovať vojnu s predsudkami, ktoré pramenia z histórie. A tá je poznačená aj nerešpektovaním ľudských práv a absenciou zmyslu pre zodpovednosť.
Nepochybne žiadna rodina nechce, aby jej dieťa bolo diskriminované, nech je akékoľvek. Ozdravenie rodiny však závisí od ozdravenia spoločnosti, nie od registrovaných partnerstiev. Ako povedal prezident Barack Obama, keď podporil manželstvá párov rovnakého pohlavia, je to otázka generačná.
Iste je dôležité dôsledne voliť kľúčové hodnoty, ktoré si vyberá každý sám. Napríklad rešpekt voči sebe a voči iným, ale aj zodpovednosť za svoje činy. Vraj ich naformuloval dalajláma. Možno, kresťanské cirkvi asi sotva.