V treťom, záverečnom hlasovaní 29. decembra bolo potrebných na zvolenie hlavy štátu prinajmenšom 180 hlasov z celkového počtu 300 poslancov. Bývalého eurokomisára Stavrosa Dimasa však podporilo iba 168 zákonodarcov, čo podľa ústavy znamená automatické vyhlásenie parlamentných volieb.
Nový zákonodarný zbor bude musieť najprv zvoliť prezidenta (stačí už jednoduchá väčšina), až potom pristúpi k schvaľovaniu novej vlády. Súčasná vládna koalícia pravicovej Novej demokracie (ND) a centristického Panhelénskeho socialistického hnutia (PASOK) má 155 poslaneckých mandátov, takže potrebovala ešte 25 hlasov. V prvom kole hlasovalo za zvolenie skúseného politika ND Dimasa 160 poslancov, v druhom (tak ako v treťom) iba o osem viac.
Predčasné voľby budú prebiehať v atmosfére politickej a ekonomickej neistoty. Všetky prieskumy preferujú ľavicovú stranu Syriza, volebná bitka sa však odohrá v tvrdej konfrontácii. Európski predstavitelia otvorene vyjadrujú svoj nesúhlas s možným víťazstvom tejto strany a s politikou, ktorú dnes presadzuje.
Program hospodárskej obnovy Grécka schválený v roku 2010 tzv. trojkou (Európska centrálna banka, Medzinárodný menový fond a Európska únia) sa chýli ku koncu, ale ešte si vyžaduje viacero reformných krokov. Vládu do toho tlačí najmä MMF. Po skončení programu Memorandum majú Atény prostredníctvom preventívnych úverových liniek (ECCL) prijať akúsi poistku na zabezpečenie prípadných ďalších pôžičiek na medzinárodnom bankovom trhu.
Vykonávanie Memoranda až teraz prináša, aspoň podľa vládnych informácií, rovnováhu verejných financií, štátny rozpočet má dokonca prebytky. Ekonomika však nerastie. Preto nemá zmysel ďalej vykonávať opatrenia, ktoré Grécku nepomáhajú vymaniť sa z krízy.
Pre väčšinu populácie "svetlá” budúcnosť neexistuje. Je čoraz viac podnikov, ktoré sa zatvárajú, ako tých, čo sa otvárajú. Ekonomická neistota priniesla aj politickú nestabilitu. Pre Grékov súčasná vládna politika vedie len k opakovaniu krízových javov. Naopak, európski partneri a "trojka” si myslia, že katastrofu môže spôsobiť zmena vlády a že volebné víťazstvo Syrizy povedie k zrušeniu doterajších dohôd a krajina stratí úverovú pomoc od EÚ a MMF. Niektorí analytici opäť hovoria o "grexite” – hrozbe vystúpenia Grécka z únie.
Syriza pod vedením Alexisa Tsiprasa tvrdí, že bude rokovať o nových opatreniach a o celkovom dlhu, ktorý by sa mal reštrukturalizovať. Jej rétorika a politická taktika sa vyvíjajú na základe toho, že väčšina Grékov stratila nielen príjmy, časť majetku a pracovné miesta, ale aj nádej, že sa niečo dá urobiť na zlepšenie ich situácie. Vyhlásenia predstaviteľov únie proti Syrize a v prospech súčasnej vlády preto prinášajú opačný účinok. Väčšina občanov to považuje za novú intervenciu v krajine.
Niečo podobné sa však stalo v roku 2011, keď vtedy opozičného predsedu ND Antonisa Samarasa v Bruseli charakterizovali ako nespoľahlivého a extrémneho politika. Keď sa však v roku 2012 stal premiérom, spolupráca a rokovania s ním prebiehali bez väčších prekážok. Dnes je pre Európu nespoľahlivý a extrémny zase Tsipras.
To, čo bolo potrebné pre Grécko v rokoch 2009 až 2010, je nevyhnutné aj dnes: radikálna politická zmena. Strany, ktoré viedli krajinu k celkovému úpadku, nemôžu jej naďalej vládnuť. Koniec koncov európskych partnerov nebudú až tak zaujímať nové tváre vo vláde, ako najmä hospodársky pokrok Grécka. Inak požičané peniaze nedostanú späť.
