Docenti z McDonald's

Lamentovania nad neutešeným stavom slovenského univerzitného vzdelávania bolo už dosť. Nastal čas pozrieť sa na príčinu tohto stavu.

08.01.2015 10:00
debata (6)

Ňou nie je, ako sa mnohí domnievajú, ani tak kontinuálne rastúci počet vysokých škôl. Mimochodom, docent Čaplovič síce ako začínajúci minister sľúbil nezvyšovať ich počet, no svoj sľub napokon nedodržal. Nuž, keď zavolá premiérovi nemecký veľvyslanec s požiadavkou sprístupniť podnikanie nemeckému investorovi v oblasti masového vzdelávania a tento premiér následne žiadosť posúva ministrovi, manévrovací priestor je pomerne malý. Čas ukáže, aký manévrovací priestor má súčasný minister školstva, ktorý pred časom smelo ohlásil potenciálne odoberanie akreditácie (súkromným) vysokým školám.

Ale späť k identifikácii zdroja „nákazy“ v našom najvyššom školstve. Slovenská veda – lebo aj tá sa okrem vzdelávania na slovenských vysokých školách pestuje – sa snaží urputne prispôsobiť neúprosnému celosvetovému trendu kvantifikácie vedeckých výstupov. Robí to však tak akosi na slovenský spôsob. Predovšetkým v spoločenských a humanitných vedách stále prežíva tendencia uprednostňovať kvantitu pred kvalitou. Docentúry a profesúry sa vo väčšine uvedených disciplín „vyrábajú“ na základe pofidérnych článkov v lokálnych zborníkoch a časopisoch s minimálnym dosahom i vplyvom či v narýchlo spísaných monografiách.

Habilitačné a vymenúvacie konanie síce zväčša zodpovedajú formálnym požiadavkám, kvalita habilitačných prác a inauguračných prednášok však pokrivkáva. A hoci Centrálny register záverečných prác umožňuje prezrieť si aj tento typ prác, mnohokrát je ich zverejnenie nadlho odložené. V opačných prípadoch sa ponúka nie príliš radostné čítanie. Garantov totiž nikdy nie je dosť a princíp kolegiality so systémom „niečo za niečo“ sa preplieta aj akademickými sieťami. Neradostná veda, mohli by sme parafrázovať Nietzscheho.

Problémom je, že každý, kto si myslí, že vie písať (gramatika nie je povinnou „súčasťou výbavy“), dnes masovo chrlí knihy či iné „vedecké“ texty. V dôsledku toho máme priehrštie osôb s docentskými a profesorskými titulmi, ktorých vedecký „impakt“ nesiaha ďalej než za obec, v ktorej sídli vysunuté pracovisko detašovaného pracoviska inštitútu katedry jednej z troch univerzít, na ktorej majú úväzok. Nehovoriac o spoločenskej vážnosti týchto osôb, ktorá kráča ruka v ruke s ich odbornosťou. Výsledkom je podpriemernosť a katastrofálna úroveň „vedeckých“ výstupov. O medzinárodných databázach ako Web of Science či Scopus niektorí z nich dodnes ani len netušia. Keby neexistovali vlastné univerzitné vydavateľstvá (v prípade niektorých pracovníkov SAV vydavateľstvo Veda) či vlastné fakultné a „ústavné“ časopisy, ich texty by nemali šancu v žiadnom serióznom periodiku.

Už dnes sa mnohí vysmievajú absolventom a absolventkám humanitných a spoločenských vied, že sú dobrí/é akurát tak na obracanie hranolčekov v rýchlom občerstvení. Žiaľ, aj toto je realitou súčasnosti. Ak však trend „robenia“ vedy bude pokračovať týmto smerom, zo spoločenských a humanitných vedcov a vedkýň nikdy nebudú kritickí a angažovaní intelektuáli, akých Slovensko potrebuje ako soľ. A ani kvalitní pedagógovia, dekani alebo rektori. Naopak, dnešní garanti a garantky študijných programov skončia presne tam, kde aktuálne končia niektorí ich absolventi – v stánkoch rýchleho občerstvenia. Ale škoda to nebude. Už dnes dávajú prostredníctvom svojich výstupov svetu najavo, že na viac vlastne ani nemajú.

© Autorské práva vyhradené

6 debata chyba
Viac na túto tému: #veda #vysoké školy