Sila trhu a cena ropy ako zbraň

Minister ropného priemyslu Saudskej Arábie, ktorá je kľúčovým producentom ropy, presvedčil členov ropného kartelu OPEC, že nie je dôvod na to, aby sa znížila produkcia ropy.

11.01.2015 12:00
debata (13)

Toto rozhodnutie dvanástich štátov vyvážajúcich ropu na schôdzke vo Viedni koncom minulého roka bolo v rozpore s bežne zaužívanou politikou organizácie, ktorá zvyčajne na klesajúci dopyt po rope – v snahe udržať jej cenu na prijateľnej úrovni – reagovala znížením produkcie. Od júna 2014 cena Brent ropy do konca roka klesla takmer na polovicu (46,1 %), ale napriek tomu saudskoarabský minister vyhlásil, že OPEC nebude zasahovať do trhu a keby aj cena ropy klesla na 60, 50, 40, ba i 20 amerických dolárov za barel, jej produkciu neznížia.

Strata z poklesu cien ropy pre OPEC sa odhaduje na 316 miliárd USD. Najvyššia je pre Saudskú Arábiu, ktorej príjmy z tejto nerastnej suroviny v predchádzajúcom roku predstavovali až 90 percent štátneho rozpočtu. Odhaduje sa, že deficit tohto štátu v roku 2015 pri cene ropy 60 USD za barel dosiahne 14 percent hrubého domáceho produktu.

Na politiku nízkych cien zareagoval negatívne i trh cenných papierov a minister Ali al-Naimi bol nútený ju zdôvodňovať. Podľa neho nízke ceny „vyčistia“ trh od producentov, ktorých náklady na ťažbu sú neprimerane vysoké, a tak OPEC získa väčší podiel na trhu.

Politika dumpingových cien so zámerom potlačiť konkurenciu je dobre známa, jej dôsledky na trhu s energetickými surovinami sú však otázne. Na jednej strane sa zdôrazňuje, že nízke ceny ropy a zemného plynu povzbudia rast v Európskej únii, Japonsku a v iných štátoch, ktoré sú výrazne závislé od ich dovozu. Medzinárodný menový fond vypočítal, že každý pokles ceny ropy o 20 percent zvýši hospodársky rast o 0,4 percenta.

Potvrdzujú to i skúsenosti z minulosti. Existujú však obavy, či to tak bude i tentoraz. Rapídne zníženie cien ropy ešte viac posilní nebezpečné deflačné trendy. Zabrzdí alebo zastaví nové investičné projekty do ťažby ropy, ktorých návratnosť predpokladá cenu ropy aspoň 60 USD za barel.

Goldman Sachs podľa denníka Financial Times odhaduje rozsah takýchto projektov až na 1 bilión dolárov. Nízke ceny ropy zabrzdia i investície do obnoviteľných zdrojov, ktoré sa stávajú v porovnaní s produkciou energií z fosílnych palív neefektívne. Ak sa podarí zlikvidovať konkurenciu a zastaviť nové investície, dopyt môže onedlho prevýšiť ponuku a ceny vyskočia na úroveň pred júnom 2014 alebo na oveľa vyššiu.

„Trhová“ argumentácia Saudov na vysvetlenie prudkého pádu cien Brent ropy nepostačuje. Nebude to po prvýkrát, keď sa s jej cenou narába ako s účinnou politickou zbraňou. Medzi štáty, ktoré najviac postihuje politika Saudskej Arábie a jej spojencov, patria totiž Irán, Rusko, Venezuela a Nigéria. Prvé dva sú s najväčšou pravdepodobnosťou terčom cenovej vojny.

Podľa niektorých zdrojov cenovou vojnou chce Saudská Arábia zničiť svojho šiitského rivala v Teheráne a potrestať Moskvu za podporu poskytovanú jej úhlavnému nepriateľovi – Sýrii. Zámer vlády v Rijáde je zabezpečiť úplnú hegemóniu sunnitov nad šiitmi v arabskom svete. Existujú aj dohady o tom, že cenová vojna nie je proti vôli ani Spojeným štátom a ich západným spojencom. Irán, ktorého export ropy predstavuje 13,1 percenta HDP a príjem zaň sa na rozpočte štátu podieľa 50 percentami, bude po stratách z klesajúcej ceny možno povoľnejší pri vyjednávaniach o svojom jadrovom programe.

Ruský export ropy sa podieľal na príjmoch štátneho rozpočtu v roku 2013 až 50,2 a na HDP 13,5 percenta. Prudký pokles cien ropy, ale aj iné faktory, ako sú ekonomické sankcie za anexiu Krymu či strata dôvery domácich i zahraničných investorov, spôsobili pád rubľa oproti doláru na viac ako polovicu v porovnaní so začiatkom roka 2014. Pre ruské firmy, ktorých dlh presahuje 600 miliárd USD a sankcie im sťažujú prefinancovanie na zahraničných trhov, pokles vlastnej meny predstavuje nočnú moru.

Cenová vojna netrestá len exportérov ropy, nákaza sa šíri i za ich hranice. Už vlani sa Rusko pravdepodobne dostalo do recesie a centrálna banka v Moskve odhaduje na tento rok vyše štvorpercentný pokles.

Rusko je jedným z najväčších hostiteľov zahraničných migrantov za prácou, ktorí posielajú svoje úspory do materských štátov. Hospodársky pokles v Rusku a pád rubľa sa odráža na čoraz väčšom znižovaní peňažných zásielok do bývalých sovietskych štátov v Strednej Ázii a na Kaukaze. Tie tvoria napríklad v Tadžikistane 49 percent HDP, v Kirgizsku a Arménsku sa pohybujú medzi 30 až 40 percentami, čo má za následok ďalší rast chudoby.

Dosah cenovej vojny na Venezuelu, Nigériu a podobné krajiny bude analogický. Cena ropy sa totiž okrem nástroja vojny stáva i nástrojom sociálneho darvinizmu: ďalšieho prehlbovania nerovností medzi štátmi a vnútri nich rastu biedy.

© Autorské práva vyhradené

13 debata chyba
Viac na túto tému: #ropa
Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy