Takmer všetci sa zhodujú, že preskúmali skoro všetky ekonomické zákony, ale… To ale znamená, že vždy dôjde k niečomu neočakávanému. Niektorých to núti prepisovať teórie, iných nie. Dá sa teda povedať, čo bude v tomto roku vo svetovej ekonomike? Dá, ale len čiastočne. Všetko, čo sa deje, sa odohráva iba raz. Ekonómovia sa môžu len snažiť pochopiť, čo sa stalo a aký pravdepodobný vplyv to bude mať v budúcnosti.
Na vývoj svetovej ekonomiky bude vplývať niekoľko faktorov. Prvým budú predpokladané zmeny v menovej politike v USA, druhým pravdepodobná zmena v menovej politike Európskej centrálnej banky (ECB). A tretím? Cena ropy.
Americká centrálna banka Federálny rezervný systém (FED) donedávna robila neštandardnú menovú politiku, ktorá sa volá kvantitatívne uvoľňovanie. Ide o nekonvenčnú metódu používanú centrálnymi bankami na podporu národného hospodárstva, keď konvenčná monetárna politika je neúčinná. Centrálna banka nakúpi dlhopisy štátu či podnikov a udržuje úroky na nízkej úrovni. Týmto spôsobom dodá finančné prostriedky ekonomike, čím sa ju usiluje rozhýbať.
FED si povedal, že končí s touto politikou. Je pravdepodobné, že zvýši úrokové miery. Môže to znamenať, že investori budú zarábať v Spojených štátoch viac ako na iných trhoch. Z toho vyplýva, že odtiaľ, kde budú nižšie úroky ako v USA, sa môžu presunúť peniaze do tejto časti sveta. To napomôže rastu americkej ekonomiky.
ECB sa dlhšie obdobie usiluje bojovať proti recesii nízkymi úrokovými mierami. Tento liek však nepomáha. Naopak, recesia sa prejavila po prvý raz poklesom spotrebiteľských cien. Ich rast je vlastne inflácia a, naopak, pokles deflácia. Tú v eurozóne po prvý raz zaznamenali vlani v decembri.
Čoho sa teda v tomto roku dočkáme? Môže to byť jav zvaný deflačná špirála. Proces, ktorý sám seba udržuje. Tento mechanizmus sa vytvára vzájomným ovplyvňovaním cien a ekonomiky. Pokles ekonomiky vyvolá znižovanie cien a pokles cien ešte väčší pokles cien.
V európskom hospodárstve sa to prejaví tak, že na trhu bude prebytok tovarov. Podniky znížia výrobu a zmenšia nielen mzdy, ale aj počet zamestnancov. Firmy si budú menej požičiavať a nebudú splácať dlhy. Môžeme sa dočkať aj biflácie. To znamená, že niečo bude dražieť a niečo lacnieť. ECB chce liečiť defláciu vstrekovaním peňazí do ekonomiky kvantitatívnym uvoľňovaním. Ľudovo povedané, páni z Európskej centrálnej banky zapnú tlačiareň.
Ako to vyzerá? Banky z krajín PIGS, teda Portugalsko, Grécko, Španielsko a Taliansko si požičajú v ECB za „vatikánsku menu“, teda za nulu. Za to si kúpia vlastné dlhopisy. Od konca januára bude ECB kupovať od bánk týchto krajín ich dlhopisy a pripojí im za ne aj úrok. Iné krajiny eurozóny, ktoré také problémy s dlhmi nemajú, však zarobia figu borovú. Tie štáty, kde je neporiadok a nerobia sa reformy, budú na tom lepšie. Páni z ECB im vymysleli finančné perpetuum mobile.
To môže viesť k stratám ECB, ktorú zaplatia všetky členské krajiny eurozóny. Presnejšie: zaplatíme to všetci, čo v eurozóne platíme dane, lebo neexistuje niečo také ako štátne peniaze. Sú len peniaze občanov, či sú zamestnancami, alebo majiteľmi firiem.
Ropa je jednou zo surovín, ktoré ovplyvňujú mnohé odvetvia globálnej ekonomiky. Vlani jej cena na svetových trhoch klesla na polovicu. Čo bude v tomto roku znamenať nízka cena ropy pre svetovú ekonomiku? Krajiny, ktoré ropu vyvážajú, budú mať problémy. Vo väčšine z nich, okrem Saudskej Arábie, už koncom minulého roka devalvovali národné meny a centrálne banky týchto štátoch zvýšili úroky.
Cena ropy prežila viacero etáp. Prvá bola etapou zakladateľov – firiem Standard Oil, druhá siedmich sestier – najväčších globálnych firiem, tretia kartel OPEC (Organizácia krajín vyvážajúcich ropu). Štvrtá etapa vývoja cien bude závisieť len od ponuky a dopytu. Dopyt bude závislý od technológií, ktoré napomáhajú šetrenie energií, a nielen to. Všetko bude závisieť aj od demografického vývoja, teda pôrodnosti. Podľa odhadov sa ročne na svete objaví približne 250 miliónov spotrebiteľov energií. Tak ako aj po iné roky vývoj svetovej ekonomiky bude závisieť od vývoja cien surovín a peňazí.