Tajnosť hlasovania

Pokladáme za samozrejmosť, že hlasovanie vo voľbách i v referende je tajné.

22.01.2015 15:00
debata

Ak chceme vhodiť lístok do urny, musíme najprv zájsť za plentu, tam ho osamote upraviť a až následne nám volebná alebo referendová komisia umožní hlasovať.

Tajnosť hlasovania patrí k ústavným princípom volebného práva a bez nej ťažko hovoriť o slobodných a demokratických voľbách alebo referende. Ak sa možno spoľahlivo dozvedieť, ako hlasoval konkrétny volič, tak to vytvára nevyhnutný predpoklad na nátlak na jeho rozhodnutie i na kupčenie s hlasmi.

Každý môže pred hlasovaním aj po ňom informovať o svojom rozhodnutí, ale podľa Ústavného súdu i podľa zdravého rozumu by nemal disponovať dôkazom o (ne)pravdivosti svojho tvrdenia. Možnosť klamať tu paradoxne zaručuje slobodu volebného, respektíve referendového rozhodnutia.

Pravdepodobne základným argumentom proti internetovému hlasovaniu je, že mimo kontrolovaného priestoru volebnej miestnosti sa nedá zaručiť tajnosť hlasovania, a tým i slobody rozhodnutia hlasujúceho. Problém spoľahlivého elektronického zaznamenania, prenosu a sčítania hlasov by azda bol riešiteľný, no ako zabezpečiť, aby bol volič pri hlasovaní mimo volebnej miestnosti sám? Na túto otázku dosiaľ niet uspokojivej odpovede, a tak internetové hlasovanie napriek technickému pokroku ostáva raritou a experimentom.

Informačné technológie majú svoju tienistú stránku. Takmer každý mobilný telefón je vybavený fotoaparátom a skoro každý volič má mobilný telefón. Disponuje teda ľahko použiteľným zariadením na vytvorenie dôkazu o tom, ako hlasoval. Odfotografovanie hlasovacieho lístka je dielom sekúnd. Na to, žiaľ, svojsky upozornila časť poslancov parlamentu pri jednej z dávnejších neúspešných volieb kandidáta na generálneho prokurátora.

V Národnej rade možno zakázať fotografovanie hlasovacích lístkov pri tajnom hlasovaní i kontrolovať, čiže presadiť dodržiavanie tohto zákazu. Vo voľbách i v referende sa ho tiež dá zakázať, ale kontrola a presadenie tohto zákazu sú v tisícoch volebných miestností nereálne. Nie je v silách okrskových komisií sledovať, čo robí hlasujúci za plentou, a už vôbec nie zabrániť mu v odfotografovaní upraveného hlasovacieho lístka. Napriek tomu však ide o porušenie tajnosti hlasovania, na ktoré sa môže vzťahovať § 351 Trestného zákona.

Spoliehať sa na úctu k zákonu a zmysel pre demokraciu pravdepodobne nestačí. Fotografi vlastných hlasovacích lístkov si asi neuvedomujú, že rozvracajú os­vedčený základ slobodných volieb, a tým i demokracie, že ohrozujú slobodu vlastných budúcich rozhodnutí. Čo keď bude od nich raz ich šéf alebo niekto, od koho závisia, požadovať fotografiu hlasovacieho lístka? Tzv. rodinné hlasovanie predstavuje menší a miernejší príklad dôsledkov jeho odtajnenia. Pravidlá demokracie sa fanatikom zdajú menej významné ako konkrétny volebný či referendový výsledok.

Ústavný súd opakovane ostro odsúdil tzv. kupovanie hlasov, čiže poskytovanie finančnej alebo materiálnej protihodnoty za určité hlasovanie. Bez dôkazu o vlastnom hlasovaní však volebná korupcia predstavuje príliš neistú investíciu. Jeho získanie založené na organizácii a vynášaní hlasovacích lístkov z volebnej miestnosti si vyžadovalo súčinnosť viacerých osôb, ľahko sa vyzradilo a hrozilo vyhlásením volieb za neplatné. Až mobilné telefóny s fotoaparátmi zmenili situáciu.

Pred zákonodarcom, volebnými komisiami, mi­nisterstvom vnútra i orgánmi činnými v trestnom konaní stojí problém, ako zabezpečiť tajnosť hlasovania v situácii, keď takmer každý dokáže vytvoriť dôkaz o vlastnom hlasovaní.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #hlasovanie #referendum o rodine