Potrebuje islam reformu?

V posledných rokoch počuť nemálo názorov, že islam potrebuje prejsť svojou reformáciou, tak ako sa to pred storočiami stalo kresťanstvu. Islam je však taký, akí sú moslimovia, nie naopak.

25.01.2015 08:00
debata (25)

Spresnime si pojmy. Slovo reforma pre nás znamená zmenu, reorganizáciu, úpravu. Protestantskí reformátori však toto slovo chápali v inom význame – uvedenie do pôvodného stavu. Oni nechceli vtedajšiu cirkev prispôsobovať modernej dobe, chceli ju navrátiť do stavu, keď vznikla. Samozrejme spôsobom, akým si ju v tom prvopočiatku sami predstavovali.

Od Wiklefovej iskry, cez Husovu sviečku až po Lutherovu pochodeň ubehlo niekoľko storočí a stále to bol iba prvý krok na nie práve najpriamejšej cesty k osvietenstvu. Husitská revolúcia ani Kalvínova reforma toleranciou neprekvitali, ale napriek tomu majú svoj významný podiel na dnešnej názorovo pluralitnej a azda aj slobodnej spoločnosti.

Ak sa dovolávame islamskej reformácie, dovolávame presne toho, čo nám na islame prekáža najviac. Islamský puritanizmus, salafizmus, wahhábizmus, to je práve výsledok islamských reformácií.

Islam v priebehu dejín prešiel niekoľkými premenami, dokonca s troškou preháňania môžeme hovoriť o permanentnej reformácii. Možno v každom storočí jeho existencie pôsobil známejší alebo menej známy reformátor, ktorý sa rovnakou motiváciou ako kresťanskí reformátori postavil proti „moderným“ nánosom v náboženstve a usilovali sa uviesť ho do pôvodného ideálneho stavu. Samozrejme, podľa svojich predstáv.

Dvolávame sa reformy islamu a pritom v skutočnosti chceme sekularizovanie islamskej spoločnosti (či skôr moslimských spoločností). Ignorujeme pritom rozmanitosť islamu, ktorý naozaj nie je rovnaký v Saudskej Arábii, Turecku či Indonézii. Mnohí dokonca, volajúc po islamskej reformácii, dúfajú skôr v ateizáciu moslimov. Toho sa tak skoro nedočkáme, ak vôbec niekedy.

V súčasnosti v moslimskej spoločnosti prebieha salafistická radikálna reformácia, no aj reformácia bližšia nášmu prispôsobenému, „postreformačnému“ chápaniu reformácie. Je tam hnutie Qur’áníja (Koránizmus), ktoré odmieta tradíciu aj všetky tradičné metódy výkladu a za jediný zdroj – rovnako ako reformácia kresťanská Bibliu – pokladá text Koránu, pričom sa ho snaží vykladať moderným spôsobom.

Hizmet, známejší podľa mena svojho zakladateľa ako Gülenovo hnutie, je aktívne vo vyše 140 krajinách. Ponúka nový, možno dokonca až moderný pohľad na islam. Presadzuje pritom myšlienky pacifizmu a medzináboženského dialógu, v príkrom rozpore s extrémnymi zásadami salafistov. Priamo v hlavnom prúde islamskej teológie pôsobia osobnosti, ktoré sa pomocou tradičných metód výkladu Koránu pokúšajú o nové interpretácie, bližšie požiadavkám modernej doby. Je mnoho ďalších hnutí, ktoré sa možno nesnažia prispôsobiť islam modernej dobe, no usilujú sa modernizovať moslimskú spoločnosť. Ešte viac je jednotlivcov, mysliteľov, ktorí sa s väčším či menším úspechom snažia o to isté.

Len nezabúdajme, že islam nie je jednotný ani jednoliaty. Nejestvuje islamská spoločnosť, iba moslimské spoločnosti v jednotlivých krajinách. Mnohé aspekty bežného života, ktoré v moslimských spoločnostiach kritizujeme (patriarchálny systém, postavenie žien aj sexuálnych menšín), boli ešte pred niekoľkými desiatkami rokov bežné aj v európskej spoločnosti. Nevidíme cestu, ktorou musela prejsť naša spoločnosť, kým sa dostala do stavu, v ktorom sme. Nemôžeme však povedať, že sme v nejakom ideálnom cieli. Pritom chceme, aby sa moslimské spoločnosti dostali veľmi rýchlo (najlepšie ihneď) do rovnakého stavu, v akom sme my.

© Autorské práva vyhradené

25 debata chyba
Viac na túto tému: #islam #moslimovia #reformácia