Nová vedecká štúdia v prestížnom časopise Nature konštatuje, koľko známych zásob fosílnych palív by malo zostať nevyťažených. Čísla pre jednotlivé krajiny sa líšia, ich celkové posolstvo je však nelichotivé. Ak chceme ako ľudstvo spomaliť prebiehajúcu zmenu klímy, väčšina fosílnych palív musí zostať v zemi.
Tisíc miliárd ton oxidu uhličitého. To je globálne množstvo CO2 z fosílnych palív, ktoré môžeme ešte bezpečne spáliť do roku 2050. Dá nám to aspoň polovičnú šancu, že globálna teplota nevzrastie o viac ako 2 °C. V prepočte na dnešný počet obyvateľov sveta môže každý z nás spotrebovať ešte 3,5 tony CO2 ročne. Priemerný obyvateľ Spojených arabských emirátov si svoj rozpočet vyčerpá za menej ako sedem rokov, priemerný Slovák za menej ako 20 rokov, kým obyvateľovi Senegalu zostáva ešte viac ako 250 rokov. Toto je však teória, dôležitejšia je skutočnosť.
V skutočnosti ľudia investujú do hľadania ďalších zdrojov fosílnej energie desiatky miliárd dolárov ročne, často so štedrou pomocou vlád v podobe priamych či nepriamych dotácií. Pritom množstvá už známych ložísk, ktoré by mali zostať v zemi, sú neuveriteľné. Je to viac ako pätina zásob uhlia, polovica zásob zemného plynu, viac ako tretina zásob ropy. Krajiny ako USA, Rusko a Austrália by nemali vyťažiť viac ako 90 % svojho uhlia. Relatívne najlepšie je na tom ropa, ale aj v jej prípade by krajiny Blízkeho východu nemali vyťažiť 260 miliárd barelov ropy. To by prakticky znamenalo nechať ležať ladom všetky známe zásoby Saudskej Arábie.
Zdá sa vám takýto scenár nereálny? Nie ste sami. Tých 20 rýchlonabíjacích staníc pre elektromobily, plánovaných na tento rok, slovenských motoristov určite nespasí. Lenže aj v prípade, že by ste si kúpili elektromobil so snahou znížiť svoju uhlíkovú stopu, museli by ste na ňom najazdiť viac ako stotisíc kilometrov, aby ste sa dostali do pozitívnej bilancie. Je to dané tým, že na výrobu akumulátora treba značné množstvo zdrojov, a časť elektriny na nabíjanie stále pochádza z uhlia.
Legislatívne opatrenia, ktoré by zakazovali vyťaženie nejakej uhoľnej bane či ropného poľa, neexistujú a najskôr ani nikdy existovať nebudú. Predstavte si, že by Krištof Kolumbus prišiel do Ameriky, našiel tam zlato, ktoré by dokonca ani nepatrilo miestnym domorodcom, a vrátil sa späť s prázdnymi rukami. Takto náš biologický druh nefunguje. A zrejme ani žiadny iný. Len čo nejaký zdroj objavíme a nájdeme jeho využitie, vyčerpáme ho do poslednej kvapky. Nie náhodou považuje austrálsky premiér Tony Abbott zrušenie uhlíkovej dane za jeden zo svojich veľkých úspechov. Jediný mechanizmus, ktorý zabezpečí, že fosílne palivá zostanú v zemi, je ekonomická nenávratnosť ich ťažby, alebo iná, cenovo výhodnejšia alternatívna technológia.
Ekonomicky vyťažiteľných zásob je príliš veľa, zavádzanie nových technológií je príliš pomalé. Ak nespustíme nezvratné zosilňujúce spätné väzby klimatického systému, môžeme realisticky očakávať globálne oteplenie niekde v rozmedzí 3 – 4 °C. Aj klimatológovia sú realisti. Gavin Schmidt z americkej NASA si myslí, že poklesu koncentrácie CO2 vo vzduchu sa nedočkáme ani my, ani naše deti. Budeme sa však zároveň musieť rozlúčiť s viac ako 90 % všetkých koralov a približne polovica biologických druhov bude ohrozená vyhynutím. Jeden pozitívny záver azda zo skutočnosti nevyťažiteľných fosílnych palív predsa len vyplýva. Nemusíme sa báť ich vyčerpania.