Jeho iniciátori sa zrejme obávajú, že priznanie niektorých práv štvorpercentnej menšine by mohlo ohroziť existenciu rodiny, ktorá pozostáva zo zosobášeného páru muža a ženy a z detí. Je pravda, že by akýto model je v súčasnosti na ústupe, nie však preto, že ho ohrozovali homosexuáli, ale vinou vlastnej krízy či nárastu iných foriem spolužitia.
Prečo v slovenskej populácii, ktorá často deklaruje svoju príslušnosť ku kresťanským hodnotám, dochádza tak často k rozvodom, zanedbávaniu starostlivosti o deti, týraniu žien v partnerských a manželských zväzkoch a podobne? Odpovede na tieto otázky nie sú jednoduché. Jednou z príčin je strata autority viacerých druhov.
Mnohí síce deklarujú kresťanské hodnoty, ale nežijú podľa nich. Autorita cirkvi nie je pre nich to, čo by usmerňovalo ich konanie. Autoritou už nie je ani spôsob života predchádzajúcich generácií vo viacdetných súdržných rodinách. Každý je slobodný a zariaďuje si život podľa seba. Neinvestuje do budovania krehkých vzťahov, no do okamžitých pôžitkov a konzumu. Vzťahy sa konzumujú a keď sú prázdne, tak sa končia.
K tomu pripočítajme nepriaznivé vonkajšie faktory. Mladí ľudia sa neženú do zakladania rodín aj preto, že v spoločnosti na to nemajú vytvorené aké-také podmienky. Odkladajú založenie rodiny nielen z dôvodu užívania si života, ale aj pre budovanie kariéry, aby mali dosť prostriedkov na kúpu drahých bytov, na opatrenie si „drahých“ detí.
Súčasná rodinná politika (výška podpory počas materskej a rodičovskej dovolenky, prídavky na dieťa a pod.) iba málo motivuje mladých zakladať si rodiny. Pridajme k tomu nízku flexibilitu pracovného času či slabú a drahú sieť služieb pre matky s deťmi. Výsledkom na Slovensku je 1,4 dieťaťa na ženu v produktívnom veku (2,1 je miera pre zachovanie populácie).
Jedna z ciest, ako niečo robiť s partnerskými a rodinnými problémami, je vzdelávanie a výchova budúcej generácie. Tú však obmedzuje posledná referendová otázka, ktorá hovorí o práve rodičov odmietnuť sexuálnu výchovu na školách. Tá sa v súčasnosti na Slovensku realizuje v rámci výchovy k manželstvu a rodičovstvu a má nadpredmetový charakter, teda jej jednotlivé témy sa vyučujú vo viacerých predmetoch, napríklad na biológii, etickej výchove, náboženstve, v slovenskom jazyku, vlastivede atď.
Ak by rodičia alebo deti nesúhlasili s preberaním jednotlivých tém na týchto predmetoch, museli by žiaci v tom čase triedy opúšťať. V školách by nastal značný chaos. Znamenalo by to tiež, že podľa prieskumov dve tretiny detí nezískajú dôležité a neskreslené informácie o fungovaní partnerských a rodinných vzťahov a sexualite zo školy ani od rodičov. V tejto záležitosti budú odkázané na priateľov a internet.
Ľahké je zvaliť všetko na štvorpercentnú menšinu. Je to ľahšie, ako zamýšľať sa nad tým, prečo ľudia nežijú podľa svojej viery, prečo štát a politici nevytvárajú podmienky, ktoré by motivovali mladých zakladať si rodiny.
Referendové otázky odvádzajú pozornosť od skutočných problémov rodiny a zvaľujú vinu na niekoho, kto za ne nemôže. Zapracovanie návrhu, ktorý vyplýva z otázky týkajúcej sa sexuálnej výchovy v školách, robí podpore rodičovstva len medvediu službu.