V auguste 2011 malo Rusko na účtoch 544 miliárd, ale míňajú sa. Vlani v decembri centrálna banka obetovala asi 10 miliárd na stabilizáciu kurzu rubľa. Od marca minulého roka minula celkom 70 miliárd USD. Zásahy nepomohli. Kurzy eura a dolára klesli na polovicu.
Devalvácia rubľa a embargo na dovoz potravín z krajín Európskej únie sa prejavujú tým, že ich ceny stúpli o 15 až 20 percent. Obchodníci majú zatiaľ zásoby. Rast cien sa naplno prejaví až na konci prvého štvrťroka. Rusko je závislé od dovozu tovarov a od vývozu surovín. Zo zahraničia dostáva o vyše 40 percent potravín, 60 percent odevov, 75 percent liekov a 100 percent elektroniky. Na ruské hospodárstvo nemá najlepší vplyv únik kapitálu. Odlev vlani dosiahol 151,1 miliardy USD, čo je dva a pol ráz viac ako v roku 2013 a o 20 miliárd viac ako v roku 1998, keď Moskva vyhlásila štátny bankrot.
Podľa centrálnej banky Rusko dosiahne hrubý domáci produkt mínus 4,8 percenta a infláciu 12 až 15 percent. Vláda predpokladá pokles len o 3 percentá a očakáva, že by sa v nasledujúcom roku mala ekonomika vrátiť k rastu. To zodpovedá sľubu, ktorý dal Vladimir Putin 18. decembra 2014. Povedal, že zložitá situácia nebude trvať viac ako dva roky.
Jeho optimizmus zdieľajú Jevsej Gurvič a Natália Akindinovová, ktorí vypracovali prognózu pre Výbor občianskych iniciatív bývalého ministra financií Alexeja Kudrina. Predpokladajú kurz USD na úrovni 59 rubľov. Pokles HDP by mal podľa nich byť na úrovni 4 percent, inflácia 11 percent. Ekonómovia však upozorňujú, že ak vláda začne vo veľkom tlačiť peniaze, inflácia sa môže dostať spod kontroly. Autori predpokladajú obnovenie rastu ruskej ekonomiky až v roku 2018.
Národohospodári Sergej Alexašenko a Andrej Movčan analyzovali všetky tri uvedené prognózy a majú k nim pripomienky. Predpokladajú oveľa väčší pád kurzu rubľa. Dôvod? Ruská centrálna banka nemôže donekonečna míňať svoje rezervy. Nevidia optimisticky ani znižovanie inflácie, teda hladiny cien. Podľa nich centrálna banka nemá skúsenosti s potláčaním inflácie, ale nemá ani veľkú dôveru v ekonomických kruhoch. Pád rubľa, inflácia, zmrazenie miezd, plánovaný rast cien monopolných výrobcov a zmenšenie množstva spotrebiteľských úverov budú viesť k zníženiu spotreby obyvateľov. To všetko prispeje k poklesu HDP.
Ekonómovia, ale aj politici v USA a EÚ majú niekoľko ilúzií, ktoré sa usilujú prezentovať kade-tade. Prvou je to, že ak uvalila sankcie voči vybraným Rusom a ich podnikom, dosiahnu zníženie dôvery obyvateľov prezidentovi Putinovi. Výsledky výskumov verejnej mienky však hovoria o opaku. Čas ukáže, či je to krátkodobý jav, alebo sa v budúcnosti čosi zmení. Rusi sú viac ako iní obyvatelia Európy zvyknutí pritiahnuť si opasky. Sami tvrdia, že ich nik neporazí, aj keby mali hladovať. Presvedčili sa o tom Poliaci v roku 1612, Napoleon v roku 1812 aj Hitler v rokoch 1941 až 1945.
Podľa druhej ilúzie sa predpokladá, že ak sa konflikt na Ukrajine skončí, všetko sa vráti do starých koľají. Inak, zaujímavý konflikt. Nie je vyhlásená vojna, ale Kyjev vyhlásil mobilizáciu, aká býva iba v čase vojny. Rusko je agresor, s ktorým sa rokuje o cene plynu, dováža sa od neho uhlie a elektrická energia. MMF ho žiada, aby pomohlo. Akoby si asi Hitler počas bitky o Stalingrad kupoval od Sovietov uhlie? Vyhlásili sa sankcie na kozmickú spoluprácu s Ruskom, USA zrušili nakúp ruských raketových motorov za miliardu USD. Slovenskí politológovia však o tom mlčia.
Teda bude, ako nebolo. Niektoré ruské firmy boli pripravené nakupovať technológie v krajinách EÚ. Rusko však nedôveruje Európe. Podniky s projektmi vyčkávajú, ale len dovtedy, kým nezískajú technológie potrebné v iných krajinách.
Treťou ilúziou je to, že Rusi budú cestovať po Európe a investovať. Nebudú! Budú dovolenkovať doma alebo cestovať inam. Niektorí nebudú investovať, ale budú predávať podniky a osobný majetok. Podľa odhadov ekonomika EÚ vlani stratila na ruskom trhu 40 miliárd USD. V tomto roku to bude okolo 50 miliárd.
Európska únia a USA odpoja Rusko od medzinárodného platobného systému SWIFT. Aj na tento nápad existuje odpoveď. Rusko môže prestať dovážať autá vyrobené v EÚ. Situáciu by mohlo zmeniť ukončenie konfliktu na Ukrajine. Rokuje sa o prímerí. Lenže tieto rokovania sa čoraz viac podobajú známej anekdote. Brežnev sa stretne s Maom na hranici, no stoja na opačných brehoch rieky Amur. Leonid Iľjič máva rukami a kričí: „Mier! Mier!“ Čínsky vodca mu odpovedá. „Ja mierim, súdruh, len ty tu stále poskakuješ.“