Na základe tejto zmluvy sa na Slovensko vrátila tretina zlata zo zlatých zásob ČSFR a „odpustila“ sa pohľadávka Českej národnej banky voči Národnej banke Slovenska vo výške 24,7 miliardy Kčs. Tú si česká strana nárokovala z rozdelenia bilancie Štátnej banky československej, no slovenská strana ju nikdy neuznala.
Predmetom nulového riešenia nebola pohľadávka Československej obchodnej banky, a. s., Praha, voči SR, ktorá sa datovala spred roka 1993 a ktorú Slovensko rozporovalo. Preto sa ČSOB v roku 1997 rozhodla, že sa bude domáhať svojich práv v Medzinárodnom stredisku pre riešenie investičných sporov (ICSID) vo Washingtone. Pôvodne sa odvolávala na dohodu medzi oboma vládami o podpore a vzájomnej ochrane investícií z 23. novembra 1992. Jej 8. článok oprávňoval ktorúkoľvek stranu predložiť spor ICSID-u alebo inému medzinárodnému rozhodcovskému súdu zriadenému ad hoc.
Táto dohoda však nikdy nevstúpila do platnosti. Slovenská strana totiž zámerne odďaľovala jej ratifikáciu, aby nezhoršila svoju pozíciu vo Washingtone. Preto česká banka v ICSID-e odvolávaním sa na túto dohodu neuspela. Napokon tam predsa len dosiahla väčšinu toho, čo chcela. Spor sa skončil až v decembri 2004, keď ICSID rozhodlo, že Slovensko musí ČSOB uhradiť 24,8 miliardy Sk do 30 dní a zaplatiť jej príspevok na súdne trovy 10 miliónov amerických dolárov. Bol to zatiaľ najdrahší spor, do akého sa SR dostala.
Ako uvádza brožúra Ministerstva hospodárstva SR, riešenie sporov medzi investorom z USA a Slovenskou republikou zakotvuje existujúca bilaterálna investičná dohoda, ktorú uzavreli v roku 1992. Tá je postavená na tzv. zlatých štandardoch ochrany investora, teda v jeho prospech a v neprospech regulačných právomocí štátu. Ministerstvo preto pokladá budúce Transatlantické obchodné a investičné partnerstvo medzi Európskou úniou a Spojenými štátmi (TTIP) za príležitosť, ako nahradiť nevýhodnú investičnú dohodu medzi oboma krajinami zmluvou TTIP, ktorá by vzťahy medzi zahraničným investorom a štátom upravovala vyváženejšie.
Takéto nevýhodné bilaterálne zmluvy o ochrane investícií s USA uzavrelo osem členských štátov EÚ z bývalého sovietskeho bloku. V snahe zbaviť sa nevýhodného mechanizmu riešenia sporov budú asi patriť k najrozhodnejším podporovateľom TTIP. Neplatí to však o západných štátoch únie. V niektorých si vedia ťažko predstaviť, že by zmluva o TTIP obsahovala klauzulu, ktorá by umožňovala zahraničným investorom obísť národný súd a žalovať vlády na medzinárodnom súde.
Rastie tlak, aby sa takýto mechanizmus (ISDS) nezahrnul do zmluvy o TTIP. Odpor voči ISDS vyjadrujú mimovládne organizácie, odborári a viaceré štáty. Nemecko má napríklad zlé skúsenosti so sporom medzi krajinskou vládou a švédskou spoločnosťou Vattenfall za nerealizovaný kontrakt v jadrovej energetike. Za to firma žaluje Nemecko a žiada kompenzáciu 4,7 miliardy eur. Nemecký minister hospodárstva Sigmar Gabriel pred niekoľkými dňami v Bundestagu vyhlásil, že mechanizmus ISDS bude v zmluve medzi EÚ a USA blokovať.
Vypadne teda ISDS zo zmluvy alebo sa do nej dostane prijateľnejšia úprava? Pred ôsmimi krajinami EÚ, ktoré s USA uzavreli nevýhodné dohody, stojí úloha presadiť, aby prijatím zmluvy o TTIP bilaterálne investičné dohody automaticky zanikli. Preto sa dá ťažko pochopiť, prečo sa politické špičky na Slovensku k návrhu zmluvy nevyjadrujú, respektíve zaujímajú k nemu iba povrchný postoj. V Nemecku minister hospodárstva zdvihol hlas proti mechanizmu riešenia sporov. Britský minister pre podnikanie Vince Gable zase na zasadaní vlády žiadal, aby zmluva o TTIP obsahovala explicitné vyhlásenie, že národné zdravotníctvo nebude podkopávať atď.
Bolo by neprijateľné, keby európski lídri urýchľovali rozhovory o uzavretí zmluvy TTIP napríklad pod tlakom skrytej vojny na trhu s ropou či otvorenej vojny na Ukrajine a protiruských sankcií, ktorých účinky bumerangovým efektom doliehajú i na štáty EÚ. Ak eurokomisárka pre obchod Cecilia Malmströmová chce rokovania o medzinárodnej dohode urýchľovať, musí dostať jednoznačnú inštrukciu, že to nemôže byť pod nátlakom a na úkor záujmov štátov únie.