Orbán opraty moci drží pevne v rukách, Simicska zase médiá, s ktorými dokáže geniálne manipulovať. Orbán rozdáva majetky, umožňuje verným zbohatnúť, a tak vytvárať svoju súkromnú skupinu oligarchov. Simicsku označujú za lakomca, ktorého sám Orbán naučil „hrabať“ iba pre seba. Takto charakterizujú domáci analytici dvoch kohútov na smetisku, ktorí si vyhlásili vojnu.
Kto túto vojnu medzi bývalými priateľmi vyhrá?
Frontová línia ich sporu siaha až kamsi k zákopom rusko-západných záujmov. V podstate ide o boj medzi mocou a možnosťou rozdávať peniaze. Maďari sa rýchlo naučili žiť so svojimi oligarchami. Ich vplyv neprekvapuje, je hmatateľným výsledkom politiky. Boháči sú síce súčasťou života aj vo vyspelých štátoch, na rozdiel od postkomunistických krajín v nich však existujú aj nezávislé inštitúcie, ako súdy, médiá a mimovládne organizácie, ktoré účinne brzdia oligarchov pri pokusoch zasahovať do života politických elít.
V Maďarsku, žiaľ, oligarchovia nebohatnú čestným podnikaním, ale kumulujú majetok transferom od štátu. Maďarskí zbohatlíci sú partnermi politikov, nezávisle od toho, či vo vláde sedia ľavičiari, alebo pravičiari.
U našich južných susedov je pozoruhodný ešte jeden fenomén. Väčšinu majetku v uplynulých dvadsiatich rokoch oligarchovia nadobudli cez Moskvu. Hráč, ktorý sa chcel v Maďarsku udržať na zozname odmenených, sa vždy musel nejako dohodnúť s Moskvou, čo nikdy nebolo zadarmo. Rusi, ako najväčší transportéri energií, vždy vyžadovali za investície priateľstvo a vernosť. Vrelé vzťahy Orbána s Putinom túto tradíciu iba potvrdzujú.
Informácie z Wikileaks občanom prezradili, že už za vlády socialistov sa Ferenc Gyurcsány dohodol s Kremľom o využití plynových zásobníkov v Maďarsku. Nečudo, že projekt plynovodu South-Stream bol prioritným ruským záujmom. Pre Fidesz mohol byť zdrojom nového rozdávania štátnych objednávok verným vyznávačom, no medzičasom prezident Vladimir Putin ohlásil koniec projektu Južný prúd, pričom po novom by potrubie malo smerovať do Turecka.
Tak či onak, nejaká forma plynovodu naň bude nadväzovať. Ekonomickí analytici preto naznačujú, že to s najväčšou pravdepodobnosťou súvisí s kauzou Orbán-Simicska. Paradoxom je, že Simicska sa na vrchol maďarských oligarchov vyšvihol v roku 2010 pomocou Orbána, keď dokázal sprivatizovať najviac štátnych podnikov. Jablkom sváru však dnes je, že sa k „čerešničke na torte“, k lukratívnemu projektu na vybudovanie plynovodu nedostal. Ušiel sa iným Orbánovým kamarátom, ktorí sú Simicskovými konkurentmi.
Premiér si spor medzi oligarchami v súčasnosti nemôže dovoliť, pretože by vyústil do zhoršených vzťahov s Kremľom. V Budapešti o niekoľko dní Orbán srdečne privíta Putina a určite svojho priateľa z Moskvy nesklame. Simicska vie, že ruské priateľstvo vždy zvyšovalo moc maďarských oligarchov a že jeho tentoraz od odmeny odstavia. Stále však drží v rukách „šiestu veľmoc“, médiá, a toho si je vedomý aj Orbán.
Konflikt vrcholí a zaiste preverí silu vplyvu informácií a peňazí v ringu s politickou mocou. Konečný výsledok bude poučný aj pre pomery na Slovensku. Víťaza zatiaľ nemožno ani len predvídať.