Jasný signál z Minska

Po 17 hodinách rokovaní v Minsku a po podpísaní ďalších dvoch dokumentov vieme len to, že rusko-ukrajinská vojna sa nekončí. Možno prejde z horúcej fázy do studenej. Možno sa na istý čas zníži intenzita bojov, ale oddychový čas obe strany konfliktu využijú na "čistenie zbraní".

16.02.2015 12:00
debata (16)

V Minsku boli 12. februára prijaté dva dokumenty. Balík opatrení na implementáciu Minských dohôd a Deklarácia prezidentov Ruska, Ukrajiny, Francúzska a nemeckej kancelárky na podporu tohto balíka. To základné, v čom sa balík opatrení líši od Minského protokolu z 5. septembra, je podmienka, aby Ukrajina obnovila financovanie územia, ktoré je pod kontrolou proruských separatistov. To znamená, že separatisti po nezávislosti nijako netúžia a Ruská federácia zas nemá záujem o územie, za zničenie ktorého nesie priamu zodpovednosť.

Inak, ako už sám názov napovedá, v balíku opatrení ide o tie isté body, ktoré boli prijaté pred pol rokom. T. j. o pokoj zbraní, po ktorom má nasledovať presun ťažkých zbraní od línie kontaktu oboch strán konfliktu. V tomto bode došlo k menšiemu prekvapeniu. Vojenskí analytici upozornili na fakt, že pri výpočte zbraní, ktoré majú byť odsunuté, sa Rusko samo usvedčilo z toho, že ich separatistom dodalo. V dokumente sa totiž spomínajú aj raketomety Tornado S, čo sú zbrane zaradené do výzbroje ruskej armády v roku 2012.)

Druhým bodom je výmena zajatcov, ďalej miestne voľby podľa ukrajinských zákonov a decentralizácia Ukrajiny. Problém týchto nových dohôd spočíva v tom, že Ukrajina by podľa nich mala získať kontrolu nad svojou časťou ukrajinsko-ruskej hranice až ku koncu roka 2015. To znamená, že kontrolu nad územím, ktoré dnes ovládajú tzv. separatisti, bude mať aj naďalej Ruská federácia, len financovať by ho mal Kyjev. Veľa ukrajinských komentátorov vidí ako nemožné v takej situácii uskutočniť niečo ako miestne voľby alebo vyplácanie dôchodkov. Lenže skôr ako dôjde k plneniu týchto bodov, mali by byť splnené tie predchádzajúce. A tomu, že nastane úplný pokoj zbraní, nieto odsun ťažkých zbraní z územia Ukrajiny, nikto veľmi neverí. Ak by to ruská strana myslela vážne, neprúdila by ešte v deň minských rokovaní, ako aj v nasledujúcich dvoch dňoch ďalšia ťažká technika cez rusko-ukrajinskú hranicu. Nemieril by na Ukrajinu ďalší ruský „humanitárny konvoj“, ale predovšetkým by v ruských médiách nepokračovala propaganda proti Ukrajine a Západu. A tá, ako jedna z významných zbraní tejto vojny, zatiaľ neutícha.

Rusko sa podľa všetkého zúčastnilo na minských rokovaniach s tým cieľom, aby zrušilo predchádzajúce minské dohody a pokúsilo sa o vytvorenie niečoho nového, čo by preň bolo výhodnejšie. Kus zdevastovaného donbaského územia, ktoré nebude mať možnosť nijako vplývať na vnútornú ani zahraničnú ukrajinskú politiku, Kremeľ nijako neuspokojuje.

Podaril sa však pravý opak. Moskva druhýkrát potvrdila v podstate to isté. Jej predstaviteľom sa nepodarilo presadiť ani federalizáciu Ukrajiny, ani nový zákon o Doneckej a Luhanskej ľudovej republike. V platnosti teda zostane zákon o osobitnom štatúte niektorých okresov Doneckej a Luhanskej oblasti, ktorý ukrajinský parlament prijal po Minsku 1. Miestne voľby, pokiaľ sa ich podarí zorganizovať a vykonať, bude monitorovať OBSE, čo znamená, že by sa nemali podobať tým z novembra 2014.

A aj keď bude Moskva naďalej tvrdiť, že ruskí vojaci ani zbrane na Ukrajine nie sú a že Rusko nie je jednou zo strán konfliktu, na veci to už nič nezmení. V Minsku sa možno neuzavrel mier, ale zaznel z neho jasný signál. Západný svet prehodil všetku zodpovednosť za ďalší vývoj na Vladimira Putina.

© Autorské práva vyhradené

16 debata chyba
Viac na túto tému: #minsk #prímerie #Ukrajina