Jeho ľavicová Demokratická strana sa síce dlhodobo umiestňuje ako najdôveryhodnejší politický subjekt a aj spoločnú ľavicovo-pravicovú koalíciu hodnotí väčšina občanov ako stabilnú. Obrovský nárast preferencií však získala vo viacerých nedávnych prieskumoch xenofóbna Liga severu.
Stranu prevzal po zdravotne podlomenom Umbertovi Bossim a nevýraznom exministrovi Berlusconiho vlády Robertovi Marronim mladý a agresívny europoslanec Matteo Salvini. V poslednom čase značne zmenila kurz. Od pôvodnej kritiky centralizácie Rímom, odchodu z eurozóny a snáh o odčlenenie Padánie od zvyšku Talianska sa pod jeho vedením viac ako rok objavuje prakticky jediná zásadná politická agenda: prisťahovalci.
Žiaľ, tragické udalosti začiatkom roka v Paríži Lige severu a ďalším stranám podobného typu v Európe jednoznačne nahrali na smeč. Taliansko je navyše v špecifickej situácii. Nielenže je geografickým susedom Francúzska, ale na jeho území sa nachádza centrum katolíckej cirkvi a juh krajiny je po mori bránou imigrácie do celej Európy.
Až donedávna sa ligistom na základe vykonštruovaných stereotypov „typických imigrantov“ výraznejšie nepodarilo strhnúť verejnú mienku na svoju stranu. Taliani totiž patria medzi národy, ktoré vždy prejavovali obrovskú mieru solidarity s prisťahovalcami. Po krvavých jatkách vo Francúzsku a Dánsku je však jasné, že aj podpora menšín z afrického a islamského sveta má u väčšinového obyvateľstva svoje limity. Najmä ak sa problém prisťahovalectva začne spájať s terorizmom. Aj Liga dáva rada medzi tieto dva pojmy znamienko rovnosti. Ako sa pred niekoľkými dňami vyjadril Salvini: „Nepriateľa už máme vlastne doma.“
Ligisti získali v administratívnych voľbách mnoho významných pozícií vrátane predsedov regiónov na severe Talianska, odkiaľ môžu výrazne ovplyvňovať chod jednotlivých územných celkov. Vo viacerých mestách a obciach už žiadajú adresné monitorovanie prisťahovalcov, informácie o ich pracovnom zaradení, platení daní, životnom štýle atď.
Nejde o čisto „severský“ problém krajiny, hoci je pravda, že väčšina imigrantov sa z juhu postupne presúva do lombardského, piemontského a ligúrskeho regiónu, teda smerom na sever. Ich príchod však trápi aj južné oblasti Apeninského polostrova, čo chce politicky využiť aj Liga. Na Sicílii napríklad vznikla širokospektrálna iniciatíva My so Salvinim, ktorá vyjadruje podporu predsedovi tejto strany vrátane jeho návrhov na riešenie problémov s imigráciou. Ligisti takto začínajú preberať elektorát Berlusconiho strany Forza Italia a sčasti aj Alfanovej spoluvládnej strany Nová centristická pravica, ktorá mala doteraz silnú voličskú základňu práve na juhu.
Zdá sa, že ani rozsiahle škandály s financovaním Ligy, ktoré sa prevalili v roku 2012, či odvolanie bývalej predsedníčky Senátu, nominantky tejto strany Rosi Maurovej, sympatizantov neodradili. Ak chce Salvini získať hlasy potenciálnych voličov, musí sa zviezť na vlne antiimigračných nálad, ktoré vládnu v celej Európe. V niečom má však pravdu: ochrana pred terorizmom (nie pred utečencami) sa musí stať agendou všetkých strán a vlád. Ide však o spôsob, ako k tomu dospieť.
Doterajšia agresívna, netolerantná a radikálna politika Ligy severu totiž vzbudzuje obavy. Ostáva iba na relevantných vládnych stranách, v talianskom prípade na premiérovi Renzim, ako obratne dokáže v tejto naliehavej otázke konať. Rovnako sebavedomá šéfka francúzskeho Národného frontu Marine Le Penová už totiž vyjadrila Salvinimu svoje sympatie.