Do výslednej podoby zákona sa však dostalo aj niekoľko riadkov, ktoré vo vládnom návrhu neboli. Mali by sporiteľom uľahčiť výber najvýhodnejšej anuity. Tak, že súčasťou každej ponuky životných poisťovní bude aj informácia o výnose, ktorý budú garantovať.
To, čo sa na prvé počutie javí ako dobrý nápad, je v skutočnosti ukážkou, ako tvorcovia legislatívy – hnaní nepochybne len dobrými úmyslami – svojimi rozhodnutiami sporiteľov v druhom pilieri buď privádzajú do omylu, alebo im škodia. Nejde o veľké prekvapenie. Všetky prieskumy, ktoré na Slovensku mapujú finančnú gramotnosť, zhodne ukazujú, že väčšina ľudí financiám nerozumie. Politici nie sú výnimkou.
Informácia o tzv. technickej úrokovej miere pri každej ponuke anuity bude fungovať ako kompas, o ktorom nevieme, že je pokazený. Môže dať falošný pocit istoty, že ideme správnym smerom, no v skutočnosti blúdime. Pre väčšinu sporiteľov bude slúžiť ako mentálna skratka: čím vyšší garantovaný výnos, tým výhodnejšia anuita. V skutočnosti však toto číslo nebude mať prakticky vypovedaciu schopnosť.
Malicherný detail? Možno áno. No takými sú aj aktuálne diskusie plné presných čísel aj bulharských konštánt, ktoré sa snažia poradiť ľuďom, či vystúpiť z druhého piliera, alebo zostať. Verím tomu, že ich aktéri chcú sporiteľom úprimne pomôcť. Takto zameraným debatám ale uniká iný, dôležitejší fakt.
To, ako sa skutočne budeme mať na dôchodku, v konečnom dôsledku nezáleží na rozhodnutí, či ostaneme v druhom pilieri. Penzijný systém bude v budúcnosti ešte menej štedrý ako dnes. Čaká nás predlžovanie dôchodkového veku aj skúpejšia valorizácia. To všetko už je v zákone. Mnohí budú dostávať nižší dôchodok ako polovica príjmu, na ktorý boli zvyknutí. Ak medzi množstvom odporučení dnešným sporiteľom jedno mimoriadne chýba, je to toto: O svojom dôchodku naozaj rozhodnete sami. Ale nie tak, že sa spoľahnete na povinný dôchodkový systém.