Táto informácia je chúlostivá z viacerých dôvodov. Nejde len o to, či sú teraz vlaky preplnené, alebo naďalej poloprázdne. Mohlo by sa ukázať, že vlakový balíček nemá zásadnejší vplyv na sociálnu situáciu takého počtu ľudí, ako sa na prvý pohľad zdá. Časové lístky na každodenné cestovanie vlakom do školy totiž využíva 22-tisíc žiakov a študentov. Týždenníky a mesačníky na vlak si donedávna kupovalo asi 11-tisíc pracujúcich. Okrem toho ešte zopár tisíc študentov jazdí vlakom zadarmo na týždňovky a dvojtýždňovky. Tieto skupiny však mali zľavy od 30 do 80 percent aj v minulosti.
Ostatní bezplatní pasažieri sa posadia do vlaku príležitostne a väčšinou len vo voľnom čase. V skutočnosti ušetria minimum, lebo predtým veľa necestovali a teraz len začali využívať novú výhodu. Je dosť pravdepodobné, že keby dostali „dotáciu“ na ruku, neminuli by ju na vlak, ale na iné priority.
Vlaky zadarmo sa však ukázali ako účinná zbraň proti súkromníkom, ktorí prevádzkujú komerčné vlaky na trasách z Košíc do Bratislavy a z Košíc do Prahy. Nielenže to robia bez nároku na dotáciu, ale opatrenia štátu ich obrali o všetkých cestujúcich z radov študentov a dôchodcov. To jasne deformuje súťaž.
Z Bratislavy do Košíc síce jazdia aj komerčné icečká štátneho dopravcu, ten však tieto súpravy využíva aj na výkony dotované štátom. Napríklad posledné večerné icečko pokračuje z Košíc do Humenného ako regionálny expres. Podobne sa ráno vracia do Košíc. Ďalšia icečková súprava zaskakuje vo voľnom čase za rýchliky z Bratislavy do Trenčína alebo z Košíc do Zvolena. Štátna firma tak môže časť nákladov na komerčné spoje financovať z peňazí, ktoré jej posiela štát. Ide najmä o odpisy, údržbu alebo nočné stráženie vlakov súkromnou SBS.
Na trase z Košíc do Prahy nasadila štátna firma proti súkromníkom pendolino. Na slovenskom území jazdí ako dotovaný vlak, hoci v Česku dotácie nedostáva. Práve preto, že konkuruje súkromníkom a mohlo by to znamenať ich diskrimináciu. Dôchodcovia a študenti sa v ňom môžu voziť po Slovensku len za päť eur. Pritom za približne rovnako dlhú trasu, keď ešte pendolino jazdilo z Bratislavy do Prahy, bolo potrebné zaplatiť asi 600 korún.
Súkromníci síce priniesli do vlakov nové služby a vyššiu kultúru cestovaniu, zaplatia však za to vysokými stratami. Krváca aj štátna firma, ale naďalej zostala sedieť na tučnom vankúši dotácií. Zrútila sa tiež ilúzia, že trať z Košíc do Bratislavy je pomyselnou čerešničkou na torte, ako o tom píše Marián Repa vo svojej glose (Pravda 5. 2. 2015). Už v minulosti neuživila z tržieb ani icečká štátneho dopravcu.
Skutočná liberalizácia osobnej vlakovej dopravy nie je o tom, že na jednej linke jazdia dotované aj nedotované vlaky viacerých dopravcov. Ale o tom, že to budú vlaky jedného dopravcu, ktorý bude vybratý v súťaži. V nej sa rozhodne aj o výške dotácie. Skutočnou čerešničkou na torte sú vlaky financované štátom.
Vidieť to napr. aj v Nemecku, kde Deutsche Bahn tvorili až dve tretiny svojho miliardového zisku práve na dotovaných regionálnych a prímestských vlakových linkách. Naopak, v nedotovanej diaľkovej doprave majú čoraz väčšie problémy s udržaním cestujúcich. V tomto prípade to spôsobila liberalizácia diaľkovej autobusovej dopravy.