Keď sa povie MDŽ, starším generáciám sa ešte celkom isto vybavia spomienky na červené klinčeky a kuchynské utierky, ktoré kolegyniam rozdávali podnikoví funkcionári. Pracujúci muži zas 8. marec nezriedka poňali ako skvelú príležitosť na prípitok na zdravie svojich krajších polovičiek.
Vytrácajúci sa význam sviatku
Hoci bývalý režim tento sviatok do určitej miery sprofanoval, jeho korene siahajú až na začiatok minulého storočia a bytostne sa spájajú s takými legitímnymi požiadavkami ako volebné právo žien, ich väčšie zapojenie do verejného života či skrátenie desaťhodinového pracovného času.
Tieto nároky nám dnes pripadajú ako úplná samozrejmosť, zďaleka to však neznamená, že symbolický sviatok stratil svoj obsah a zostal z neho už iba akýsi prívesok viac moderného Valentína či Dňa matiek.
Stačí nazrieť do štatistík, ktoré nám rýchlo odhalia, že rovnosť medzi pohlaviami je stále iba pomaly napĺňaný koncept. A to aj v kolíske demokracie a humanizmu, za ktorú sa Európa právom považuje.
Európske ženy, ak chceli vlani rovnakú mzdu ako muži, museli pracovať o dva mesiace dlhšie ako oni. Slovenky za rovnakú odmenu strávili v práci priemerne dokonca až o 78 dní viac ako ich partneri. Rozdiel v platoch medzi oboma pohlaviami u nás stále predstavuje až 19,8 percenta.
Nerovnosti pretrvávajú aj v porovnateľných pracovných pozíciách. Zdravotná sestra na Slovensku môže kolegovi zdravotnému technikovi plat stále iba závidieť či dopriať mu ho, hoci obe profesie si vyžadujú porovnateľnú úroveň kvalifikácie.
Rodičovská dovolenka či kariéra?
Ešte väčšie rozdiely odhalí porovnanie miery zamestnanosti rodičov. Kým zo žien vo veku 25 až 49 rokov, ktoré majú malé deti do šesť rokov, pracuje na Slovensku iba 40 percent, pri ich partneroch je to až 83 percent. Tento priepastný rozdiel spôsobuje najmä nedostatok cenovo dostupných služieb starostlivosti o deti a jedna z najdlhších rodičovských dovoleniek v Európskej únii.
Trojročná materská po každom pôrode pre mnohé slovenské ženy znamená spomalenie ich kariérneho napredovania a pokles ich atraktivity na pracovnom trhu. Možno už aj u nás nastal čas na podobné úvahy, aké už pred rokmi zaviedli napríklad viaceré škandinávske krajiny, ktoré rodičom garantujú rovnakú finančnú podporu bez ohľadu na to, ako dlho s dieťaťom doma zostanú. Záleží iba na nich, ako rýchlo si túto pomoc vyčerpajú.
Poobzerať sa možno aj po ďalších európskych krajinách. Inšpirovať sa dá napríklad rozsiahlym systémom škôlok, jaslí a opatrovateľskej starostlivosti vo Francúzsku, ktoré má jednu z najvyšších pôrodností v EÚ a podiel pracujúcich žien tam súčasne zreteľne prevyšuje európsky priemer. Na porovnanie, podiel detí navštevujúcich jasle u nás dosahuje iba okolo troch percent, kým v EÚ je to priemerne až desaťnásobok.
Pomôcť ženám a rodinám sa v tomto ohľade usiluje aj Európska únia, pre ktorú je podpora rovnosti šancí jednou z kľúčových priorít. Na roky 2014 až 2020 vyčlenila pre Slovensko 155 miliónov eur, za ktoré sa môže kapacita v predškolských zariadeniach zvýšiť až o 20-tisíc miest.
Firemné škôlky ako riešenie
Ďalších 23 miliónov eur z programu Rodina a práca začne od tohto roku prúdiť aj do projektov firemných škôlok či podpory flexibilnejších foriem zamestnávania žien. Aj v tomto smere totiž Slovensko zatiaľ výrazne zaostáva. Na čiastočný úväzok u nás pracuje len 5,6 percenta žien, kým priemer v EÚ je 20,2 percenta a v Nemecku dokonca dvojnásobok.
Veľké rezervy máme stále aj v zastúpení žien v dôležitých riadiacich pozíciách v podnikoch či v politike. Preukázali to aj nedávne komunálne voľby, po ktorých vedú ženy len štvrtinu našich miest a obcí. Vlaňajšie voľby však zároveň ukázali aj pozitívny trend. Približne štvrtina žien bola aj medzi samotnými kandidátmi, takže boli percentuálne rovnako úspešné ako muži.
Je nesporné, že spomínané nerovnosti nedokážu úplne odstrániť žiadne európske fondy ani smernice z Bruselu. Musia sa o to zasadiť najmä slovenské ženy a muži. Je to totiž v ich vlastnom záujme.
To, že sa situácia v niektorých oblastiach zlepšuje, dokazuje, že podiel žien s vysokoškolským vzdelaním už aj u nás výrazne prevyšuje podiel rovnako vzdelaných mužov. Aj prepojenie medzi hospodárskym rastom krajiny a zamestnanosťou žien možno už podložiť nejedným výskumom.
Aj preto sú oslavy MDŽ príležitosťou na zamyslenie sa – ako konkrétne a účinnejšie možno podporiť a doceniť slovenské ženy v osobnom a profesionálnom živote.