Čo sa v regióne zmenilo po prelomovom rozsudku vo veci segregácie rómskych žiakov v Základnej škole Šarišské Michaľany? V roku 2012 Krajský súd v Prešove rozhodol, že oddelenie rómskych žiakov do samostatných tried predstavovalo porušenie antidiskriminačnej legislatívy. Takmer dva a pol roka po rozsudku rómske deti nielenže naďalej ostávajú v oddelených triedach – v Šarišských Michaľanoch a iných lokalitách – ale navyše je pred nimi aj perspektíva, že sa budú vzdelávať v kontajnerových školách priamo v osadách bez veľkých možností kontaktu so spoločnosťou.
Experiment s kontajnerovými školami sa v okresoch Prešovského kraja rozbehol roku 2013. Školy postavili z „modulov“ a tvoria ich jedno-, prípadne dvojposchodové budovy s plochými strechami (niektoré obce si architektúru na vlastné náklady upravili). Vnútorný priestor sa spravidla obmedzuje na triedy a chodbu, prípadne schodisko. Hoci niektorí zo starostov sa sťažovali na nevhodnosť modulových stavieb do podtatranskej klímy, hlavným problémom je ich umiestnenie. V súvislosti s osadami oddelenými od obcí kontajnerové školy znamenajú zakonzervovanie etnickej segregácie. Pri vysokej miere nezamestnanosti je zdrojom kontaktu so svetom mimo osady práve dochádzanie do škôl alebo návštevy lekára či úradov.
Takýto scenár paradoxne zrejme neminie obec Ostrovany, ktorej sa týkal rozsudok Krajského súdu v Prešove z roku 2012. Obec nemá vlastnú základnú školu a rómske deti z Ostrovian navštevujú buď miestnu špeciálnu školu, alebo dochádzajú do ZŠ v Šarišských Michaľanoch. Práve táto škola ich oddelila od nerómskych spolužiakov do samostatných tried. Podľa rodičov a detí táto situácia pretrváva aj v roku 2015. Obecný úrad však k tejto forme segregácie plánuje pridať ďalšiu a postaviť kontajnerovú školu priamo v osade. Ak k postaveniu školy napokon dôjde, deti sa budú pohybovať v malom priestore medzi školou a ich domami a ich kontakt so zvyškom spoločnosti bude minimálny.
Rómske deti sú oddelené od nerómskych vrstovníkov v školách a triedach v mnohých iných mestách a obciach (nielen východného) Slovenska. Vládu na tento problém dlhé roky upozorňujú mimovládne organizácie aj monitorovacie orgány OSN. Namiesto toho, aby sa mu venovala systémovo, prišlo ministerstvo školstva v spolupráci s vládnym splnomocnencom pre rómske komunity v roku 2013 s nápadom zaplátať problém nízkej kapacity škôl. Kontajnerové školy mali byť rýchlym riešením.
Počas uplynulého týždňa sme navštívili štyri zo šiestich obcí v okrese Kežmarok, ktoré majú problém s kapacitou škôl. V troch z nich v čase našej návštevy už stáli kontajnerové školy. Všetky tri boli etnicky homogénne: drvivú väčšinu žiakov tvorili rómske deti. V Stráňach pod Tatrami stála škola priamo v osade a plány na ďalšiu výstavbu priamo v osade sa týkali ďalších troch obcí.
Rodičia na jednej strane oceňujú, že ich deti budú mať školu blízko, no na druhej strane sa obávajú, ako takéto segregované vzdelávanie ovplyvní ďalšie životy ich potomkov. Chápu, že ak deti chodia do školy len so samými Rómami, ťažko očakávať, že sa neskôr – na strednej škole – začlenia medzi majoritu.
Starostovia často používali termín „segregácia“. Spravidla so štipkou sarkazmu a odmietania zodpovednosti za ňu, pretože ide o „demografický trend“. Akoby právo na rovnaké zaobchádzanie bolo akýmsi rozmarom a nie povinnosťou, ktorá im vyplýva zo zákona. Žiaľ, práve tento prístup vytvára prostredie, v ktorom sa kompletné oddelenie obyvateľov na základe ich etnicity stáva realitou.