Žiaľ, prípad Slovenska nie je ojedinelý. Podobnej situácii čelí v únii viacero ďalších štátov, čo sa často prejavuje dramaticky. Netreba zabúdať, že privysoké výdavky na energie často vedú k tzv. energetickej chudobe a znemožňujú ľuďom, najmä sociálne najzraniteľnejším, kúpiť si iné nevyhnutnosti ako potraviny, oblečenie, lieky atď.
Energetická infraštruktúra nám zastaráva. Máme 28 nedostatočne integrovaných energetických trhov a 28 energetických politík, ktoré často nie sú skoordinované. Tri zo štyroch domácností v EÚ nie sú energeticky efektívne a plytvajú energiou. Až 94 percent dopravy závisí od ropných produktov, z ktorých 90 percent dovážame. Približne 53 percent energie, ktorú spotrebujeme, pochádza zo zahraničia, čo z únie robí najväčšieho svetového dovozcu energie. Žiadna z členských krajín si dnes nedokáže tieto problémy vyriešiť sama. Presne o to išlo Európskej komisii, keď 25. februára predstavila svoju stratégiu „energetickej únie“. Naši praotcovia v roku 1952 vytvorili Európske spoločenstvo uhlia a ocele a v roku 1957 Európske spoločenstvo pre atómovú energiu.
Domnievame sa, že v záujme pokroku by sa v najbližších rokoch mali opatrenia EÚ zamerať na päť hlavných vzájomne prepojených a synergických rozmerov: Predovšetkým by sme mali posilniť solidaritu na úrovni únie a diverzifikovať energetické dodávky, zdroje a trasy, čím sa zníži závislosť našich krajín od jediného dodávateľa a budú sa môcť plne spoľahnúť na svojich susedov. Zvlášť dôležité to bude v prípadoch prerušenia dodávok energie.
Ďalej by sme mali zabezpečiť voľný cezhraničný tok energie. V súlade s tým treba prísne presadzovať existujúce pravidlá fungovania vnútorného trhu s energiou a prepracovať štruktúru trhov s elektrinou tak, aby boli prepojenejšie a lepšie pripravené na integráciu elektriny z obnoviteľných zdrojov.
Po tretie, energetická efektívnosť by sa mala stať absolútnou prioritou a mala by sa považovať za jeden zo zdrojov energie s rovnakým postavením ako výrobné kapacity. Po štvrté, mali by sme zabezpečiť skutočný prechod na nízkouhlíkové hospodárstvo, ktoré vydrží. Okrem iného si to vyžaduje plynulé využitie lokálne vyrobenej energie (aj z obnoviteľných zdrojov) do siete a omnoho aktívnejšiu účasť občanov i miestnych komunít. A napokon, neodmysliteľným prvkom energetickej únie musí byť výskum, inovácie a konkurencieschopnosť, ktoré posilnia vedúce postavenie EÚ v oblastiach ako je vývoj technológií, skladovanie energie či elektromobilita.
Tieto ciele sú nepochybne ambiciózne a budú si vyžadovať pevnú politickú vôľu i trvalú finančnú podporu. Financie potrebné na ich naplnenie sa dajú zabezpečiť z viacerých nástrojov EÚ – napríklad nástroja na prepájanie Európy, programu Horizont 2020 pre výskum a inováciu, či z európskych štrukturálnych a investičných fondov. Neskôr sa medzi významné nástroje podpory energetických investícií pravdepodobne zaradí aj Európsky fond pre strategické investície (EFSI) – tzv. Junckerov plán.
Z balíka 38 miliárd eur z európskych štrukturálnych a investičných fondov pre všetkých 28 členských štátov na obdobie 2014 až 2020 investuje Slovensko 1 miliardu do opatrení ako zvyšovanie energetickej účinnosti verejných budov, bytového fondu a podnikov, na podporu efektívnejšieho diaľkového vykurovania znižovaním energetických strát v rozvodných systémoch a zvyšovania podielu obnoviteľných zdrojov na konečnej spotrebe energie (napr. biomasa, geotermálna energia či bioplyn).
Za každé euro, ktoré sa na podporu takýchto opatrení z EÚ vynaložilo v predchádzajúcom období 2007 až 2013, budeme odteraz investovať päťkrát viac. Okrem iného nám to umožní vytvoriť účelové finančné nástroje osobitne zamerané na energetické potreby a výzvy. V tejto súvislosti Slovensko nadviaže na úspešnú skúsenosť s finančným nástrojom JESSICA z rokov 2007 – 2013, ktorého cieľom bolo zvýšiť energetickú účinnosť bytových domov. Dúfame, že sa tento nástroj v budúcnosti rozšíri a priláka aj súkromný kapitál.
Tieto investície by mali prispieť k výraznej zmene slovenskej energetickej scény. Napríklad zvýšením podielu energie z obnoviteľných zdrojov na hrubej konečnej spotrebe z 10 na 15 percent a strojnásobením energetickej účinnosti verejných budov – a to všetko len za osem rokov.
Výzvy teda vidíme a nástroje sú pripravené. Teraz záleží na Slovensku, aby sa tejto jedinečnej príležitosti chopilo v záujme svojich občanov a podnikov, ale aj Európskej únie ako celku.
Maroš Šefčovič, podpredseda Európskej komisie
Corina Cretuová, európska komisárka pre regionálnu politiku