Sucho a vojna

Rekordné sucho, rast populácie a vyčerpávanie fosílnych zdrojov sú pre Sýriu zatiaľ neprekonateľnou prekážkou mierového rozvoja. Vedci prišli s ďalšími dôkazmi, že klimatická zmena neohrozuje iba medvede biele. Situácia je oveľa vážnejšia. Nová štúdia Colina Kelleyho z Kalifornskej univerzity v prestížnom časopise PNAS poukazuje na spojenie medzi výraznejším suchom a prebiehajúcou občianskou vojnou v Sýrii.

30.03.2015 18:00
debata (5)

História je plná príkladov extrémneho počasia, ktoré zásadným spôsobom ovplyvnilo vývoj historických udalostí. Známy je prípad jednej z najchladnejších zím v 20. storočí, ktorá prispela k porážke nemeckých vojsk v bitke o Stalingrad. Kým zima nepochybne spôsobuje obrovské ťažkosti, do budúcnosti bude rastúcim problémom horúce, a najmä suché počasie. To totiž hralo dôležitú úlohu pri vzniku občianskej vojny v Sýrii, ktorá si vyžiadala už viac ako 200-tisíc obetí a vyše štyroch miliónov utečencov.

Pred vypuknutím konfliktu v roku 2011 postihlo úrodné oblasti tohto arabského štátu niekoľkoročné rekordné sucho. Dlhodobo rastúce teploty vzduchu a dlhodobý pokles zrážok znemožnili dopestovať dostatok potravín tak, ako to býva za normálnych okolností. Výskyt takého extrémneho sucha, ktoré postihlo Sýriu v rokoch 2006 až 2010, podľa štúdie zapričinený emisiami skleníkových plynov, je „dve- až trikrát pravdepodobnejší“ ako keby tieto emisie neboli. Okolo 1,5 milióna farmárov, ktorí prišli o zdroj svojej obživy, sa muselo presťahovať sa do miest. Okrem toho krajina čelila aj náporu utečencov zo susedného Iraku zmietaného etnickým násilím a „humanitárnym“ bombardovaním Spojenými štátmi.

Ďalšou komplikáciou je, že počet obyvateľov sa od roku 2000 zvýšil takmer o 40 percent, na súčasných 22 miliónov. Sýria čelí aj vyčerpávaniu fosílnych zdrojov. Kým ešte v roku 1996 vyviezla väčšinu z vyše 600-tisíc barelov vyťaženej ropy denne, dnes jej ťažba ani zďaleka nepokrýva domácu spotrebu. Nevyhnutným dôsledkom bolo zrušenie štátnych dotácií a ekonomická „liberalizácia“, následný rast chudoby, nezamestnanosti, korupcie a sociálnych rozdielov medzi mestom a vidiekom. Človek nemusel byť Nostradamus, aby dokázal predvídať, kam tento vývoj dospeje.

Autori spomínanej štúdie netvrdia, že sucho konflikt spôsobilo, ale že bolo jednou z jeho príčin. Podľa Kelleyho došlo ku kombinácii faktorov a kaskáde efektov v priebehu najzávažnejšieho sucha v pozorovanej histórii krajiny. Rastúci počet expertov vníma klimatickú zmenu ako „multiplikátor nebezpečenstva“. To isté nakoniec konštatuje aj desať rokov stará strategická správa Pentagonu.

Klimatickú zmenu a medzinárodné bezpečnostné riziká teda treba vnímať v širšom kontexte i s ďalšími rizikovými sociálno-ekonomickými faktormi. Poukázanie na klimatickú zmenu ako dôležitý faktor však nemá slúžiť ako ospravedlnenie zlyhania vlády Bašára Asada, ako aj desaťročia neudržateľného a neefektívneho hospodárenia s prírodným zdrojmi.

Čo z toho plynie pre Európanov? Prílev utečencov z konfliktmi ohrozovaných krajín k nám narastá a tento trend bude pokračovať. Rizikovou oblasťou ani zďaleka nie je iba Sýria, ale celá oblasť Blízkeho východu a severnej Afriky. Ak má Európa problém so stovkami utečencov, ktoré k nám dnes prúdia z moslimských krajín, ako budeme reagovať, keď ich sem budú denne chodiť tisícky?

Rekordné sucho, rast populácie a vyčerpávanie fosílnych zdrojov sa ukázali neprekonateľnými prekážkami.

© Autorské práva vyhradené

5 debata chyba
Viac na túto tému: #počasie #Sýria #klima