Opantaní verejným obstarávaním

Pýtal som sa audítora, čo by sa stalo, keby som si z verejných peňazí kúpil ceruzku za, preháňam, sto eur. V zásade vraj nič, ak by pri tom boli splnené všetky pravidlá verejného obstarávania, lebo audit kontroluje len to, či som splnil pravidlá, a nie samotnú cenu.

12.04.2015 12:00
debata (4)

Neviem, či a do akej miery je to stále pravda, na zmysel obstarávania sa však ponosujú starostovia, mimovládky, školské kuchárky aj profesori.

Niekoľko starostov sa pred časom sťažovalo, že verejné obstarávanie je pre nich nočnou morou, pretože ho vyhrávajú „známe“ firmy vzdialené niekoľko stoviek kilometrov, ktoré potom prácu nedokončia, alebo nereagujú na reklamácie a svojou vzdialenosťou sú len ťažko dobytné. „Známe“ sú preto, lebo starostovia ich už poznajú a vymýšľajú kadečo, aby ich mohli z obstarávania vyradiť. Aj keď, ktovie, či tie práce bolo vôbec treba obstarávať a nebolo výhodnejšie mať obecný podnik, zamestnávajúci miestnych ľudí…

Pre mimovládne organizácie je správa zverených verejných financií nočnou morou, lebo pre nich, vraj, platia rovnaké pravidlá o verejnom obstarávaní ako pre veľké úrady, čo znamená ďalšie náklady na odborníka a čas na prípravu, vyhodnotenie a možné odvolávania sa. Niektorí profesori zas vravia o tom, že verejné obstarávanie ich oberá o čas na výskum a vedu, pričom často nemá žiadny zmysel, ak napríklad technológiu vyrába a dodáva jediná firma na svete. Riešením je nákup cez priekupníkov, čím sa však nákup predražuje. No a kuchárky sa sťažujú, že kvalita ich vstupov išla dolu, lebo vo verejnom obstarávaní nevedia dobre definovať kvalitu. V každom prípade, verejné obstarávanie je až nadmieru komplikované a drahé.

Prísne pravidlá pre narábanie s verejnými peniazmi znejú tak dobre a populárne, že sa proti nim ťažko ohradiť. Treba však diskutovať aj o ich negatívach: o vytváraní podmienok na zbavovanie sa zodpovednosti a bariér pre vstup na trh verejných obstarávaní.

Ak by sme nemali prísne pravidlá na nákup ceruziek a použili by sme všeobecné pravidlo o účelnom a efektívnom vynakladaní verejných financií, nakupovali by sme podľa internetových vyhľadávačov cenových ponúk. Bežne tak robíme všetci: zadám, čo potrebujem, dostanem zoznam ohodnotených obchodov s rôznymi cenovými ponukami a vyberiem si dôveryhodnú a cenovo dostupnú ponuku. Pritom do úvahy beriem aj dopravné náklady a dostupnosť predajcu pre možnú reklamáciu. Preberám na seba zodpovednosť, že som vybral dobre. Ak však postupujem podľa algoritmov verejného obstarávania, zaplatím síce nakoniec viac, ale nenesiem žiadnu zodpovednosť za výber – formálne a vzorne som splnil pravidlá, aj keď reálny výsledok býva horší.

Prísne pravidlá slúžia aj ako bariéra a môžu nakoniec zvýhodňovať tých, čo v tom vedia chodiť, na úkor menších a neznalých. Ak by totiž niekto chcel okradnúť štát, tak by vyrobil komplikované pravidlá pre verejné obstarávanie slúžiace ako bariéra pre konkurenciu a skutočnú kontrolu, pričom vďaka svojej veľkosti a vplyvu by nemal problém fingovať čistú hru. Žiadna anarchia, všetci kupci musia spĺňať prísne pravidlá a nakupovať u nás, mohli by si povedať oligopoly kontrolujúce dané odvetvie.

V teórii o správe spoločností existuje jednoduché vysvetlenie: život je príliš bohatý na to, aby sa dal vtesnať do zmlúv. Preto vlastníci potrebujú správcu, a nie robota s algoritmami. Preto potrebujeme sudcov. Preto potrebujeme jednoduchšie verejné obstarávanie a viac dôvery, voľnosti a zodpovednosti pre ľudí.

© Autorské práva vyhradené

4 debata chyba
Viac na túto tému: #verejné obstarávanie #audit