ad Kvóty

Nemyslím si, že mám patent na rozum, diskutovať a pritom aj argumentovať však treba. Rád by som preto vyjadril pripomienku, k stĺpčeku Mariána Repu o vysielaní slovenskej hudby, ktorý denník Pravda uverejnil 15. IV. 2015.

01.05.2015 16:00
debata (6)

Zdanlivá rozpornosť tejto témy sa totiž dosť výrazne prejavila aj v autorových rozporných myšlienkach. Myslím si, že by to tak nemalo byť. Okrem toho, ide len zdanlivo o okrajovú záležitosť.

Autor píše, že rádiá riadiace sa marketingovými prieskumami vkus poslucháča deformujú. Zaujímavé na tom je, že pre rádiá platí bez výhrad, že sa môžu správať ako subjekty trhu a pritom deformovať vkus, ale v školstve (čo je tiež nevýrobná sféra) to už neplatí. Veď prečo sa potom „šije“ do škôl zo všetkých strán, keď sa snažia zvýšiť svoju účinnosť a odôvodnenosť prijímaním čo najväčšieho počtu žiakov a študentov? Z hľadiska trhu by malo byť predsa irelevantné, či tak robia za každú cenu – najmä znižovaním významu prijímacích kritérií a znižovaním nárokov na študijné výsledky! Veď dôležité je, aby na tom trhu prežili a nemalo by nás zaujímať, či deformujú intelektuálny vkus svojho (tiež) poslucháča.

Autor ďalej spochybňuje význam výberu slovenských hudobných diel do vysielania, aj podiel tých najnovších. Ak to reinterpretujem, vychádza mi ako celkom zaujímavé konštatovanie, že slovenskú produkciu, ktorá prežíva z finančného hľadiska v podstate v núdzovom režime (keďže z jej nevysielania nemôžu ísť tantiémy), dáva do jednej úrovne so zahraničnou, lebo podľa neho obe prinášajú rovnaké duc-duc. A to napriek tomu, že peniaze do zahraničnej tvorby posielame v podobe rôznych foriem jej kupovania aj my. Dokáže si niekto predstaviť, ako plodná a široká by mohla byť slovenská hudobná scéna, keby do nej plynuli peniaze od zahraničných poslucháčov v rámci euroatlantickej aliancie? Alebo neplatí, že peniaze tvoria kvalitu a naopak?

Áno, sme malý trh, ale v ľudskej dôstojnosti by sme si mali byť, hádam, rovní, nie? Myslím si, že je ľudsky dôstojné bazírovať na národnej kultúre a kultivovať podmienky na jej existenciu. Napriek tlaku trhu. Rovnako, ako by sme nemali zo svojho zreteľa vypúšťať formovanie vlastnej inteligencie, ktorá ako jediná (o všetko materiálne sme už prišli) je a bude našou vstupenkou do kruhu svojbytných kultúr, svojbytných národov a národných štátov. Sama technická inteligencia na toto nestačí. Ide tu o veľa a vysielanie produktov vlastnej kultúry je jedným z dôležitých stĺpov podporujúcich naše dôstojné prežitie.

Sme rôzni, každý máme svoju identitu, máme však aj nejaké kolektívne identity. A k všeobecným princípom fungovania sveta patrí, že v rôznorodosti je kvalita a budúcnosť. Mali by sme sa starať o svoju rôznosť ako dobrý hospodár. V tomto prípade to však nie je hospodár, ktorý už aj v myšlienkach podlieha silnejším hospodárskym tlakom. Dobré myšlienky majú nádej na prežitie – len, keby sme ich nezabudli tvoriť, keby sme si ich vedeli osvojovať v čo najväčšom počte nositeľov a keby sme ich vedeli aj sprostredkovať svojmu okoliu. To je nakoniec hlavný princíp informačnej spoločnosti. Sme vari mimo tohto rámca civilizačného pokroku? Ak áno, tak len preto, lebo sme sa z neho nechali vyradiť vlastnou intelektuálnou malosťou.

Autorova obava, že by nás zabávali naši „hudobní dinosauri“, je zvláštna. Myslíte si, že by pri dostatku peňazí nevyrástli za tie roky popri nich aj výrazní mladí hudobníci? To by však vysielací čas nesmeli v takom obrovskom rozsahu zaberať iní. Ak sa nevieme orientovať podľa hodnôt na individuálnej úrovni, našou jedinou obranou je zákon. Podporovanie vlastnej kultúry cez kvóty je celkom vhodná cesta.

Nedokážem sa stotožniť s autorovou predstavou tvrdo pracujúceho slovenského hudobníka, ktorý sa dopracoval ku kvalite napriek tomu, že ho nik nevysielal a musel sa preto živiť niečím iným.

© Autorské práva vyhradené

6 debata chyba
Viac na túto tému: #vysielanie #slovenská hudba #rádiá
Flowers